Sri Aurobindo alebo putovanie vedomia - Slovmodels.sk

Šri Aurobindo ešte s knihami neskončil. Intelektuálske obdobie, začaté na Západe,
sa ešte nezavŕšilo. Knihy, objednávané z Bombay a z Kalkaty priamo hltal.
"Stávalo sa, že Aurobindo sedel za svojim stolom, - pokračoval jeho učiteľ
bengálštiny, - čítal pri petrolejke do jednej v noci a vôbec si nevšímal neznesiteľné
štípanie moskytov. Sledoval som, ako sedí celé hodiny v tej istej polohe, s očami
upretými do knihy ako jogín, uchvátený pozorovaním Božského, nevšímavý k
tomu, čo sa deje okolo. Aj keby začalo horieť, on by neprerušil svoju
koncentráciu." Čítal anglické, ruské, nemecké a francúzske romány a taktiež stále
vo väčšom množstve posvätné knihy Indie - Upanišady, Bhagavadgítu, Ramajanu -
hoci nikdy nebol v chráme, alebo bol len pozorovateľom. "Raz, keď sa Šrí
Aurobindo vrátil zo školy, - spomína jeden jeho priateľ, - sadol si, vzal prvú knihu,
čo mu prišla pod ruku a začal čítať. Zatiaľ X Y s priateľmi hrali šachy. O pol
hodinu Aurobindo odložil knihu a vypil pohár čaju. Už dlho sme ho pozorovali a
čakali sme na príležitosť, aby sme sa mohli presvedčiť, či číta knihy pozorne od A
do Z, alebo si v nich len listuje. Skúška sa začala. X Y otvoril knihu, prečítal
nahlas jeden riadok a poprosil Šrí Aurobinda, aby si spomenul, čo nasleduje ďalej
v texte. Šrí Aurobindo sa na sekundu sústredil a potom povedal spamäti celú
stránku bez jedinej chyby. Ak mohol prečítať 100 strán za pol hodinu, potom nie je
nič divné na tom, ak prečítal kopu kníh za neuveriteľne krátky čas". No Šri
Aurobindo sa neuspokojil čítaním posvätných kníh v preklade. Začal sa učiť
sanskrit, a čo je preňho charakteristické, učil sa sám. Ak bolo o nejakom predmete
známe, že je ťažké alebo nemožné ho naštudovať, Šrí Aurobindo obyčajne
odmietol akúkoľvek pomoc, čo len jedno — jediné slovo od každého, či to bol
gramatik, pandit alebo kňaz. Vždy sa snažil predmet zvládnuť sám, bez pomoci.
Zrejme táto metóda má svoju hodnotu, pretože Šrí Aurobindo nie len že si osvojil
sanskrit, ale o niekoľko rokov neskôr pochopil stratený zmysel Véd. Potom prišiel
deň, keď Šrí Aurobindo pocítil, že intelektuálskych cvičení má dosť.
Pravdepodobne si uvedomil, že možno donekonečna hromadiť vedomosti, čítať
knihy a študovať jazyky, no aj keby človek naštudoval všetky jazyky a prečítal
všetky knihy na svete, nemusí sa dostať ani o krok dopredu. Veď rozum nesmeruje
k poznaniu, aj keď sa nám to zdá, rozum sa snaží niečo prekonávať. Ak potrebuje
poznatky, tak predovšetkým preto, aby mohol niečo premieľať a prežúvať. Keby sa
celý tento stroj zrazu zastavil z toho dôvodu, že vedomosti boli dosiahnuté, rozum
by sa okamžite vzbúril a našiel by si nejaký iný objekt, ktorý by mohol zdolávať.
Keď pre nič iné, tak pre samotné prekonávanie. Taká je jeho funkcia. To, čo v nás
smeruje k poznaniu a pokroku, nie je rozum, ale niečo, čo sa nachádza za ním a
využíva ho. "Základným obdobím môjho intelektuálneho vývinu, - hovoril Šrí
Aurobindo svojmu žiakovi,- bolo obdobie, keď som mohol jasne vidieť, že to, čo
hovorí intelekt,
33