Sri Aurobindo alebo putovanie vedomia - Slovmodels.sk

dôsledku všetko na tomto svete je len otázkou správnej koncentrácie. Niet ničoho,
čo by sa nakoniec nepoddalo správne využitej koncentrácii. Keď Šrí Aurobindo
vystúpil na breh na nábreží Apollo Bunder v Bombay, bol uchvátený spontánnym
duchovným zážitkom - zavládol v ňom neskonalý pokoj. No on sa musel starať o
to, aby sa uživil, aby prežil. Mal 20 rokov. Našiel si miesto učiteľa francúzštiny u
maharadžu Barodu, potom vyučoval angličtinu v škole, na ktorej sa čoskoro stal
zástupcom riaditeľa. Okrem toho bol osobným tajomníkom maharadžu. A hoci mal
mnoho práce pri dvore i v škole, osud Indie ho zaujímal najviac. Mnohokrát
navštívil Kalkatu, sledoval politickú situáciu, napísal niekoľko článkov, ktoré
vyvolali škandál, pretože nielen že nazval kráľovnú, vládkyňu Indie, slušne
povedané "starou lady", ale presviedčal svojich rodákov, že sa treba zbaviť
britského jarma a ostro kritizoval politické žobranie strany Indického kongresu,
ktorej krédom bolo: žiadne reformy, žiadna spolupráca. Jeho cieľom bolo
zhromaždiť a zorganizovať všetky sily národa pre revolúciu. Na toto bola potrebná
odvaha, o to väčšia, že bol rok 1893 a Británia ovládala tri štvrtiny zemegule. No
Šrí Aurobindo mal k problému svoj zvláštny prístup: neobviňoval Angličanov, ale
samotných Indov. "Náš skutočný nepriateľ - to nie je akási vonkajšia sila, ale naša
do neba volajúca slabosť, naša zbabelosť, naša tupá sentimentalita". V týchto
slovách je vyjadrený jeden z hlavných princípov Šri Aurobinda, ktorý ako v
politickom tak v duchovnom boji za každých okolností trvá na tom, že treba
predovšetkým pozerať do svojho vnútra, aby sme pochopili príčinu vlastného
nešťastia a utrpenia vo svete a nehľadali túto príčinu mimo seba, alebo ešte niekde
inde. "Vonkajšie okolnosti - to je len rozvíjanie toho, čo sme my sami", - hovorí
Matka, jeho budúca spolupracovníčka. Šrí Aurobindo čoskoro pochopil, že
novinové články nestačia na to, aby prebudil krajinu. Začal ilegálnu prácu, ktorá
ho priviedla takmer pod šibenicu. V priebehu tridsiatich rokov sa Šrí Aurobindo
bude hrať s ohňom.
Jednako v tomto mladom človeku nebolo ani zbytočnej náhlivosti, ani fanatizmu.
"Jeho úsmev bol úprimný ako úsmev dieťaťa, rovnako jasný a nežný", - písal jeho
učiteľ bengálskeho jazyka, ktorý žil s ním dva roky. Je prirodzené, že Šrí
Aurobindo sa začal učiť svoj materinský jazyk. S dojímavou prostotou dodáva:
"Skôr než som sa stretol s Aurobindom, predstavoval som si ho ako urasteného,
perfektne oblečeného podľa európskej módy, s prísnym pohľadom spoza okuliarov,
s úžasným prízvukom (prirodzene cambridgským!) a veľmi ťažkou povahou.
Kto by si pomyslel, že tento počerný mladík s krotkými snivými očami, s dlhými
zvlnenými vlasmi, na prostriedku rozdelenými a padajúcimi na plecia, oblečený do
hrubého obyčajného thoti a priliehavého indického kabátika, obutý do
staromódnych topánok s vyhrnutými špicami, so stopami kiahní na tvári je práve
pán Aurobindo Ghoš, živá nádoba francúzštiny, latinčiny a gréčtiny?
32