Sri Aurobindo alebo putovanie vedomia - Slovmodels.sk

a môže vstúpiť do kontaktu s každou rovinou vedomia, ktorú si vybral, zostať tam
tak dlho ako si želá a dostať bez akýchkoľvek skreslení inšpiráciu a osvietenie,
ktoré zodpovedá tejto rovine. V tom spočíva práca integrálnej jogy. Okrem toho
substancia osvieteného rozumu v skutočnosti nie je priezračná, je len
polopriezračná. Jej svetlo je rozptýlené, človek má pocit, akoby sa pravda
nachádzala všade, no nemôže ju konkrétne pocítiť. Tu pramenia časté
nezrovnalosti a odchylky. To je len začiatok nového zrodu. Skôr ako pôjdeme
vyššie, ju nutné dokonalejšie očistenie a predovšetkým väčší pokoj, prirodzená
rovnováha a mlčanlivosť. Čím vyššie rastieme vo vedomí, tým nevyhnutnejšia je
pevná rovnováha.
d) Intuitívny Rozum
Intuitívny Rozum sa odlišuje od osvieteného svojou jasnou priezračnosťou. Je
pohyblivý ako ortuť, ľahko skáče po skalách, nezaťažený obuvou, bosý,
nedotýkajúc sa zemského povrchu. Na rozdiel od najvyššieho rozumu ho netlačia
mentálne ortopedické vložky, ktoré nás pútajú k zemskému (ako keby poznanie
záviselo od objemu našich ťažkopádnych úvah). Poznanie - to je iskra, ktorá sa
zrodila a zapálila z mlčanlivosti. Nachádza sa priamo tu, nie vyššie ani hlbšie, ale
priamo pred našimi očami, očakáva, kedy sa staneme čistejší, osvietenejší. To nie
je natoľko otázka nášho rastu, nakoľko vec odstránenia mnohých prekážok z
cesty. Na jar ryžové polia v Indii, pokojné, zelené, plné nežnej vône rozprestierajú
sa do nedohľadna pod ťažkým zamračeným nebom. A zrazu v spoločnom výkriku
vzlietnu tisíce papagájov. A my sme predsa nič nezbadali. Všetko sa stalo v
priebehu sekundy ako keď sa zablysne. Aj vedomie sa môže prečistiť s takou
neuveriteľnou rýchlosťou. Jeden detail, jeden zvuk, jedna kvapka svetla - a objaví
sa celý svet vo svojej plnej veľkoleposti a úplnosti, tisíce rýchlych vtákov v
jedinom záblesku. Intuícia vyvoláva v našej pamäti prvotné mystérium veľkého
Pohľadu, hrozného upreného pohľadu, ktorý z jednej strany vidí všetko a vie
všetko a z druhej stany sa kochá následným videním, videním v čase, krok za
krokom, videním toho, čo úplne obsiahol v zrnku večnosti. Čas je zrodenie
večného okamihu. Spolu s intuíciou prichádza celkom zvláštna radosť, ktorá sa
zjavne líši od radosti osvieteného rozumu. Niet už pocitu prúdu, prichádzajúceho
zvonku, ale jestvuje akési spoznávanie, ako keby vždy v nás existovali dvaja -
brat svetla, ktorý žije v svetle, a brat tmy (t. j. my sami), ktorý žije dolu,ťarbavo,
podľa hmatu lezie v tme, napodobňuje akosi úboho, biedne, hrubo. A potom zrazu
nastane splynutie, my sa stávame jediní v oblasti svetla. Nakoniec niet nijakých
rozdielov.
147