Sri Aurobindo alebo putovanie vedomia - Slovmodels.sk

v ktorej sa rozplynú a zaniknú dojmy z tohto sveta. Z toho vyplýva, ako sa zdá, že
Brahman, Duch, nemá žiadnu spojitosť s našim bdelým vedomím. On je mimo
všetkého, čo poznáme, On nie je z tohto sveta. A o tom hovorili nielen Indovia.
V podstate o tom hovoria všetky svetové náboženstvá. Ak hovoríme o "spasení" na
Západe, alebo o "oslobodení", "mukti" v Oriente, ak povieme "raj" alebo
"ukončenie cyklu premien", niet tu podstatného rozdielu, pretože v konečnom
dôsledku ich cieľom je odchod z tohto sveta. No nie vždy to bolo tak. Niekde
medzi posledným obdobím Mystérií a objavením sa veľkých náboženstiev ako na
Západe, tak i v Oriente, sa stala nejaká chyba.
Poznanie, ktoré nerobilo tieto neprekonateľné rozdiely medzi Bohom a svetom
zmizlo, ako svedčia o tom všetky tradície a legendy. Konflikt medzi Hmotou a
Duchom - to je výtvor súčasnosti. Tzv. materialisti sú deťmi idealistov - či už
legitímnymi alebo nie - nasledovníkov duchovných učení. Áno, veľmi často sa
skúpym otcom narodia márnotratné deti. Kdesi medzi obdobím prvých Upanišád,
ktoré boli napísané pred tromi — štyrmi tisícročiami, dedičov Véd, ktorí videli
Boha všade v tomto nádhernom vesmíre a obdobím posledných Upanišád sa
Tajomstvo stratilo (nie len v Indii, ale aj v Mezopotámii, v Egypte, Grécku a v
Strednej Amerike). A práve toto Tajomstvo chcel znovu odhaliť Šri Aurobindo.
Asi preto, že sa v jeho bytosti spojili najušľachtilejšie západné tradície a hlboká
duchovná túžba Orientu. Východ a Západ majú dva názory na život, ktoré sú
protikladom jednej reality. Na jednej strane je pragmatická pravda, na ktorú
sústreďuje takú silnú a výnimočnú pozornosť vitálne myslenie súčasnej Európy,
očarené energiou života a tancom Boha v Prírode. Na druhej strane je večná
nemenná Pravda, ku ktorej sa obracia indický rozum, očarený pokojom a
rovnováhou, ale s tým istým vášnivým prístupom k unikátnym odhaleniam. Medzi
nimi niet tých rozporov a protikladov, ktoré vyhlasuje zaujatý um, úsudok, ktorý
rozdeľuje všetko na časti a chce dosiahnuť svoje za každú cenu.
Jediná večná a nemenná Pravda je Duch, a ak nebude mať pragmatická pravda
samotvoriaceho sa vesmíru Ducha, nebude mať ani prameň ani základ; bude
zbavená významu a vnútorného riadenia, stratí sa vo svojom konci ako ohňostroj,
vystrelený do priestoru len preto, aby sa rozptýlil a zmizol vo vzduchu. Ale aj
pragmatická pravda - to nie je len túžba neexistujúceho, nie len ilúzia a nie len
dlhý záchvat neplodnej triašky tvorčej predstavivosti. To by znamenalo považovať
večného ducha za opilca alebo rojka, za obeť svojej vlastnej gigantickej
halucinácie. Pravdy vesmírnej existencie bývajú v dvoch podobách: prvá - to sú
pravdy ducha, ktoré sú večné a nemenné, veľké pravdy, ktoré sami vyvolávajú
svoje formovanie a trvale v ňom realizujú svoje sily a významy. A druhá - to je hra
vedomia s týmito pravdami - disonacie, hudobné variácie, znenie možností,
30