Sri Aurobindo alebo putovanie vedomia - Slovmodels.sk

grandiózneho mlčania, do Nekonečnosti mimo tohoto sveta, ktorú sme pomenovali
Bohom, Absolútnom alebo Nirvánou, - slová nemajú žiaden význam, - dosiahli
sme veľké Oslobodenie. Tento zážitok je to najhlavnejšie v živote, je to jeho
základ. Ak sa len trochu priblížime k tomuto veľkému Mlčaniu, všetko sa mení, -
objavuje sa Presvedčenie. Beznádejne topiaci sa Svet zrazu našiel oporu- skalu. V
živote je všetko vratké, neisté, len táto skala nás nikdy neoklame. Práve preto sa
hovorí, že Kráľovstvo Božie nie je z tohoto sveta. Pokus Šrí Aurobinda sa tiež
začal Nirvánou, no skončil v úplnosti tohto sveta. Aj tu je určité protirečenie, ktoré
je veľmi dôležité pre pochopenie praktického tajomstva skutočného života.
Rozum, a dokonca Globálny rozum našich prorokov, je nevyliečiteľne viazaný s
protikladmi vnútri jednoty (ak je Boh hore, tak nemôže byť dolu. Ak je toto biele,
tak nemôže byť čierne). "V supramentálnom zážitku je všetko sférické, je to vždy
"Áno" a "nie" v tom istom čase, - hovorila Matka, - dva póly každej veci sa stále
spriahajú vnútri iného rozmeru ("tajné vnútorné priestory", -hovorili Rišiovia Véd
II.4.9.). Takým spôsobom Transcendentné sa nenachádza niekde mimo tohoto
sveta, Ono je tu, všade, úplne vnútri neho a úplne mimo neho zároveň. Presne tak
isto supramentálne vedomie je úplne vo svete a úplne mimo sveta. Je aj vo večnej
mlčanlivosti, aj vo víre každodenného chaosu, prebýva na pevnej skale a zároveň
je prítomné v búrlivom prúde. A práve preto môže skutočne vychutnávať život a
byť pánom života. Veď ak sa budeme nachádzať len vo víre prúdu, nedosiahneme
ani pokoj ani nadvládu, budeme zmietaní ako pierko sem a tam. Priblížiť sa k
pochopeniu toho, čo predstavuje supramentálny zážitok možno tak, že sa vrátime k
úplne prvým prostým zážitkom skúmanej jogy, k jej začiatku. Pochopili sme v
skutočnosti dosť rýchlo, že stačí urobiť uvedomele krok dozadu, proste ľahký
pohyb do svojho vnútra a už sa človek dostáva na široké priestranstvo mlčanlivosti,
ako keby niekde v hlbinách našej bytosti bola jeho časť, ktorá večne pozoruje jeho
belobu. Vonku je zhon, utrpenie a problémy, no len čo urobíme ľahký pohyb,
pohrúžiac sa dovnútra, hneď sa ocitneme mimo všetkého (alebo vnútri?), tisíc míľ
od tohoto všetkého a nič viac nás neznepokojuje, ležíme na mäkkom snehu.
Koniec koncov tento zážitok sa stáva natoľko prirodzeným, že nadobúdame
schopnosť pohrúžiť sa dovnútra (alebo von?) vo víre najaktívnejšej činnosti, na
ulici, pri športovaní, pri práci. Stačí niekoľko sekúnd a nič viac neexistuje, len
úsmev. Vtedy začíname chápať, čo je to svet. Nadobúdame neprístupný útulok
všade a za všetkých okolností. A začíname cítiť vždy viac a viac zreteľne, že táto
mlčanlivosť sa nenachádza len vnútri nás, no všade, ako keby predstavovala
hlbinnú substanciu vesmíru a každá vec vyniká na tomto pozadí, pochádza z neho
a k nemu sa vracia. Je podobná sladkému prameňu v srdci veci, v zamatovej
prikrývke, ktorá prikrýva všetko. A toto nie je prázdne, toto
184