Sri Aurobindo alebo putovanie vedomia - Slovmodels.sk

jasná, žiarivá a plastická, pokrýva sa zrazu pevnou pohlcujúcou vrstvou. Prichodí
nám prebíjať sa celé míle cez chaluhy, aby sme vyplávali k svetlu. Na čokoľvek sa
človek pozrie, čohokoľvek sa dotkne, čokoľvek začne robiť, všetko sa mení na
prach, smrdí od rozkladu na spodku. Všetko stráca zmysel. Veď vonkajšie
podmienky zostali tie isté, nič sa nezmenilo. "Tento boj je ako preťahovanie
lanom, - hovorí Šri Aurobinda, - keď ani jedna strana nemôže docieliť výraznú
prevahu (podobá sa to ešte na zákopovú vojnu (ako teraz*) v Európe. Duchovná
sila obmedzuje odpor fyzického sveta, ale on nechce ustúpiť ani o palec a podniká
viac či menej efektívne protiútoky. A kedy nebolo sily a Anandy vnútri, tak okrem
odporu a bezvýchodiskovej únavy by v tejto práci nebolo nič."
Boj sa zdá nekonečný. "Kopeš a kopeš, - hovorili Rišiovia Véd, - a čím viac
kopeš," tým sa ti dno zdá ďalej." "Ja kopem a kopem jednu jeseň za druhou,
pracujem vo dne v noci a s každým úsvitom sa viac a viac približuje staroba, ktorá
zmenšuje slávu našich tiel." Takto sa pred tisícročiami sužovala Lopamudra, žena
Agastiu, ktorá sa tiež usilovala o transformáciu: "Dokonca ani ľudia v staroveku,
zbehlí v Pravde tak, že mohli hovoriť s bohmi... dokonca ani oni nedošli". No bez
náznaku rozpakov, ako pravý Riši (a každý Riši je víťaz) odpovedá jej Agastja:
"Nestratí sa ani zrnko tej práce, ktorú ochraňujú bohovia. Poďme vyskúšať všetku
moc nepriateľských síl, ktoré nám zacláňajú cestu. A zvíťazíme nad nimi už tu.
Tak smelo do boja s touto stohlavou armádou (I. 179.) Je to naozaj hydra. Noc čo
noc, v spánku či v bdení, hľadajúci odhaľuje neobyčajné svety. Jednu za druhou
odhaľuje sféry, ktoré zrodili ľudské zvrátenosti, vojny, koncentračné tábory. Tam
sa pripravuje všetko, čo prežívame tu. Nachádza na mieste, priamo v ich tajných
brlohoch, tie morské sily, ktoré oživujú v človeku malichernosť, krutosť, nízkosť.
Osamelý výskumník týchto hrozných cárstiev, kam
nepreniká slnka lúč, ako do tmavej jaskyne. 32
Čím má väčšie svetlo, tým väčší mrak sa pred ním odhaľuje. Noc čo noc sa
postupne odhaľuje táto skrytá rana, ktorá podrýva korene života. Veď dovtedy,
pokým existuje táto gangréna, skutočná transformácia nie je možná. No ak sa
rozum vitálne hľadajúceho už pevne ustálili v pravde, ak sú dosť čisté na to, aby
im tieto skryté sily nemohli škodiť, tak je porazené, zničené jeho telo, pretože telo
je posledné útočište Klamstva. A vtedy hľadajúci vidí všetky tie labyrinty a
úskoky, ktorými choroba a smrť prenikajú do tela, každá porážka tam (v tele)
znamená porážku tu v (živote). A on jasne, konkrétne chápe kolosálnu dôkladnosť
celého úsilia vyliečiť svet s pomocou vonkajších
*) Z listu, napísaného počas 1. svetovej vojny 28. júla 1915.
230