Sri Aurobindo alebo putovanie vedomia - Slovmodels.sk

staze - značí prebývanie mimo svojho tela, alebo mimo vnímania sveta. Teda o
"entáze" môžeme hovoriť len vtedy, keď najvyššie zážitky budú prebiehať v
našom tele a v zhone každodenného života. V opačnom prípade tento výraz nie je
presný, hoci sa v ňom názorne odráža tá priepasť, ktorú sme vytvorili medzi
životom a Duchom). Po tom ako Šrí Aurobindo v aliporskom väzení pretrhol obal
na temene hlavy, pristúpil k metodickému skúmaniu tých rovín vedomia, ktoré sa
nachádzajú vyššie ako obyčajný rozum, tak ako skúmal v Barde tie roviny
vedomia, ktoré sa nachádzajú dolu. Šrí Aurobindo obnovil toto skúmanie na tom
mieste, kde prerušil vystupovanie po veľkej škále vedomia, ktorá sa rozprestiera -
súvisle, bez extatických prerušení - od Hmoty po ten nepoznaný bod, ktorý sa
stane miestom jeho odhalenia. Pretože najvyššia pravda, integrálne sebapoznanie,
sa dosahuje nie oslepujúcim skokom do Absolútneho, ale trpezlivým prechodom
za hranice rozumu.
Bytosti a sily
My všetci neustále a bez toho, aby sme si to uvedomovali, dostávame
povzbudzujúce impulzy z týchto najvyšších nadvedomých sfér a podriaďujeme sa
ich vplyvu. Tieto vplyvy a impulzy sa prejavujú v nás v podobe myšlienok,
ideálov, snáh, alebo umeleckých diel. Skryto formujú náš život a našu budúcnosť.
Podobne - neustále a bez toho, aby sme si to uvedomovali - dostávame vitálne
vibrácie a vibrácie jemného fyzického, ktoré každú minútu určujú náš citový život
a vzťahy so svetom. To, že sme zatvorení v individuálnom tele, to je len zrakový
klam. V skutočnosti sme skrz — naskrz pórovití a kúpeme sa vo všeobecných
silách, ako sasanka v mori. Človek upadá do intelektuálneho (nezmyselného)
bľabotania o zmysle a význame dôsledkov, prejavujúcich sa na povrchu a pripisuje
ich všetky svojmu "ušľachtilému ja". Ignoruje ten fakt, že jeho "ušľachtilé ja leží
ďaleko za hranicami jeho videnia, za závojom matne blikajúceho intelektu a za
dymovou clonou jeho vitálnych pocitov, emócií, impulzov, citov a dojmov. Naša
jediná sloboda spočíva v tom, aby sme sa zdvihli k najvyšším rovinám evolúcie.
Naša jediná úloha je preniesť a materiálne uskutočniť pravdu tejto roviny, ku
ktorej patríme. Ak chceme lepšie pochopiť mechanizmus univerzálneho, tak
zvláštnu pozornosť venujme dvom dôležitým momentom, spoločným pre všetky
roviny vedomia od najvyššej po najnižšiu. Po prvé, tieto roviny závisia od nás,
alebo od toho, čo si o nich myslíme nie viac, ako more od sasanky, oni jestvujú
nezávisle od človeka. Moderná psychológia, podľa ktorej sú všetky úrovne bytia
zmiešané v tzv. kolektívnom neuvedomení, sa podobá na veľký klobúk kúzelníka,
odkiaľ môžete v ľubovoľnom poradí vyťahovať archaické typy, alebo neurózy,
demonštruje absolútny nedostatok videnia, pretože 1) sily týchto rovín vôbec nie
sú neuvedomelé, sú
137