Sri Aurobindo alebo putovanie vedomia - Slovmodels.sk

dvakrát rýchlejšie. V podstate skutočným Šri Aurobindom sa stáva až potom, keď
si osvojí obidve kultúry a nájde ten bod, kde sa tieto dva svety schádzajú vnútri
toho, čo nie je ani jedným ani druhým, dokonca ani ich syntézou; toho, čo Matka,
ktorá pokračovala v práci Šrí Aurobinda, nazýva tretím stavom (third position),
"niečím iným", čo nám, ktorí nie sme ani obmedzenými materialistami, ani čistými
idealistami, tak zúfalo chýba.
Potom sa stal tajomníkom Asociácie indických študentov v Cambridge, vystúpil s
množstvom revolučných prejavov, potom sa zriekol svojho anglického mena a
vstúpil do tajného spolku "Lotos a dýka". Tak! (Hoci takáto romantika môže
priviesť človeka na šibenicu). Nakoniec jeho meno bolo zapísané na čiernu listinu
Whitehallu (Whitehall - ulica v Londýne, kde sa nachádzajú vládne úrady. V
prenesenom zmysle anglická vláda). Napriek tomu dostal hodnosť bakalára, ale
nedostavil sa na ceremoniál odovzdávania diplomu, pretože mal všetkého po krk.
Rovnako bez záujmu skladal prijímacie skúšky do Indiane Civil Service, ktorá mu
otvárala dvere indickej vlády a poskytla mu možnosť postúpiť po služobnom
rebríčku ako britskému štátnemu úradníkovi. Skúšky zložil výborne, no
nepovažoval za potrebné ísť na skúšky z jazdy na koni. V ten deň šiel na
prechádzku miesto toho, aby klusal vo Woolvich a tak prepadol. Vtedy odborný
asistent v Cambridge napísal vláde: "To, že človek takého kalibru bude stratený
pre indickú vládu len preto, že odmietol sadnúť si na koňa, alebo že sa nedostavil
načas na skúšky, mi pripadá, priznám sa, ako neskonalá krátkozrakosť
byrokratov". Posledné dva roky Šri Aurobindo žil ťažkým a nepokojným životom.
Z domu neprichádzala žiadna pomoc a on musel vydržiavať seba a svojich bratov.
"...Niekoľkokrát som písal otcovi v jeho mene, ale vždy bez odozvy. Len neskoršie
sa mi podarilo vytiahnuť z neho takú sumu, aká bola potrebná na vyplatenie
obchodníka, ktorý by v opačnom prípade podal na jeho syna žalobu..." (A.B.
Purani: Life of...). Intervenovanie nepomohlo, na Ministerstve kolónií boli
presvedčení, že Šrí Aurobindo - to je nebezpečná ponuka. A neboli ďaleko od
pravdy.
Keď sa Šrí Aurobindo vracal po mori do Indie, mal 20 rokov. Práve mu zomrel
otec. Nemal ani postavenie, ani tituly. Čo sa v ňom zachovalo po 14 rokoch,
strávených na Západe? Mimovoľne nás napadá veľmi presný výrok Eduarda
Herriota, že vzdelanie je to, čo zostáva v nás, keď sme už všetko zabudli. Ak to
platí, tak potom to, čo zostáva v človeku, opúšťajúcom Západ nie sú knihy, múzeá,
divadlá, ale snaha uviesť do života to, čomu ho naučila teória. Možno práve v tom
je skutočná sila Západu. Bohužiaľ, Západ je príliš intelektuálny, aby pravdivo
videl podstatu veci a aby toto videnie preniesol do života. A India, veľmi
pohrúžená do seba, nemá dostatok snahy nutnej k tomu, aby uviedla do harmónie
to, čím žije, s tým, čo vidí. Táto lekcia nebola pre Šrí Aurobinda zbytočná.
23