Sri Aurobindo alebo putovanie vedomia - Slovmodels.sk

v tom nič strašné. Koniec koncov, uvedomila by si svoju uvedomelosť a spínala by
pritom užitočnú sociálnu funkciu liečenia akéhosi drobného svrabu. Bohužiaľ pre
mnohých sa psychoanalýza stala niečím na spôsob nového evanjelia.
Skoncentrovaná skôr na naše temné stránky ako na naše božské možnosti, stala sa
silným prostriedkom mätenia umov. Nepochybne, v procese evolúcie naše "chyby"
zaujímajú im určené miesto. To, že zakolísala naša komfortná morálka a meštiacka
samoľúbosť, je kladný fakt, no metóda, zvolená s týmto cieľom, je nebezpečná,
pretože vyvoláva chorobu,ale nemá sily ju vyliečiť. "Ona sa snaží, - hovorí Šrí
Aurobindo - urobiť rozum a vitálne ešte viac nečistým ako predtým. Moderná
psychológia - to je veda, ktorá nevyrástla z krátkych nohavíc, nerozvážna v svojich
záveroch, nedokonalá vo svojich metódach a zároveň nezrelá. Ako v iných
mladých vedách, tak aj tu sa v plnej miere prejavil všeobecný zvyk ľudského
rozumu vziať nejakú čiastočnú alebo lokálnu pravdu, nezákonne ju zovšeobecniť a
snažiť sa ňou vysvetliť s pomocou jej ohraničeného jazyka celú Prírodu.
Psychoanalýza, menovite Freudova, vyberá určitú časť -tú najtemnejšiu,
najnebezpečnejšiu, najnezdravšiu časť povahy, najnižšiu vitálnu vrstvu
podvedomého, vyčlení niektoré z jej najpatologickejších fenoménov a pripisuje im
konanie, ktoré vybočuje z rámca jej skutočnej úlohy. Ak ju predčasne
vyzdvihneme,alebo ak to urobíme spôsobom nevhodným pre pokus, môžeme
zaplaviť temnou a špinavou hmotou aj uvedomelé sféry a tak otráviť celú vitálnu,
ba aj mentálnu podstatu. Preto vždy treba začínať z pozitívnej a nie negatívnej
skúsenosti, vnášať dolu niečo z božskej povahy - pokoj, svetlo, vyrovnanosť,
čistotu, božskú silu - do tých častí uvedomelej bytosti, ktoré podliehajú zmene. Len
potom, keď toto bude realizované v dostatočnej miere a objaví sa pevný kladný
základ, možno bezpečne podnecovať skryté nepriateľské elementy podvedomého s
tým, aby sme ich zničili a odstránili s pomocou božského pokoja, svetla, sily a
poznania*).
No psychoanalýza má ešte jeden omnoho vážnejší nedostatok. Veď ak by aj
psychoanalytici v skutočnosti získali silu nevyhnutnú k tomu, aby sa spustili do
podvedomého, aj tak by nič nevyliečili, len by riskovali ako žiak Čarodejníka, že
uvedú do činnosti sily, ktoré nie sú schopní ovládať. No aj keby mohli riadiť tieto
sily a ničiť ich, najskôr by zničili dobro spolu so zlom a spôsobili by tým veľkú
ujmu našej povahe. Pretože nemajú vedomosti. Zo svojej mentálnej úrovne
nemôžu vidieť dosť ďaleko do budúcnosti a oceniť dobro, ktoré pripravuje zlo a
uvidieť dynamickú Silu skrytú hrou protikladov. K tomu, aby sme
*) A ako sme povedali, v podvedomom je veľa úrovní a podúrovní. Zámerne sme sa nezastavili pri
opisovaní týchto najnižších svetov. Keď príde čas, hľadajúci ich zažije na vlastnej koži. Aj keď sme dali
týmto najnižším silám mentálnu formu, nepomôže nám to, ako niektorí predpokladajú, vyhnať ich,
naopak, týmto nadobudnú väčší vplyv na naše vedomie Rozum proste nie je schopný čokoľvek vysvetliť.
166