Sri Aurobindo alebo putovanie vedomia - Slovmodels.sk

"On sa nikdy nerodí a nikdy neumiera, - hovorí, Bhagavadgita - keďže nevzniká,
nikdy znovu nevznikne. Nezrodený, stály, nekonečný, starodávny on neumiera,
keď zhynie telo. Ako si človek berie iný nový odev, keď odhodil starý, tak
stelesnená duša vstupuje do iných nových tiel, keď opustila staré. Pre narodeného
je nevyhnutná smrť, pre zomrelého je nevyhnutné narodenie. (Bhagavadgita, II 20.
22. 27.). To, čo je známe ako reinkarnácia, (znovuzrodenie), nie je samozrejme
zvláštnosťou učenia Šri Aurobinda. O nej hovorí celá stará múdrosť Zeme, od
Ďalekého Východu po Egypt, (aj neoplatonici). No Šrí Aurobindo dáva
reinkarnácii nový zmysel. Od chvíle, kedy sme prekročili hranice obmedzeného,
chvíľkového videnia života, prerušeného smrťou, máme dve možnosti: alebo
budeme súhlasiť s extrémnymi špiritistami, (nasledovníkmi duchovných učení), že
každý z týchto životov je len bezcieľna reťaz utrpenia, ktorej sa treba čo najskôr
zbaviť, aby sme mohli získať pokoj v Bohu, v Brahmovi, alebo y akejsi Nirváne;
alebo sa budeme pridržať viery v Šrí Aurobinda - viery založenej na skúsenosti -
že všetky jednotlivé životy spolu predstavujú rast vedomia, pričom vrcholom,
kulmináciou tohoto rastu, je pozemské konanie. Inými slovami, za vonkajšou
evolúciou druhov sa uskutočňuje evolúcia vedomia a tejto duchovnej evolúcii je
súdené dovŕšiť sa individuálnou aj kolektívnou realizáciou na Zemi.
Môže vzniknúť otázka, prečo takí osvietení nasledovníci tradičných duchovných
učení nevideli túto možnosť pozemskej realizácie? Predovšetkým sa to vzťahuje
len na nedávne učenia. Vo Védach (tajomstvo ktorých znova objavil Šrí
Aurobindo) a zrejme aj v niektorých iných, zatiaľ ešte nie správne pochopených
tradíciách, je táto otázka riešená kladne. Čo sa týka nedávnych učení, treba
povedať, že duchovnosť našej súčasnej epochy je poznamenaná zatemnením
vedomia, ktoré je priamo proporcionálne jeho neustálemu rozvoju. Okrem toho
sotva nasledovníci dnešných učení mohli dospieť k záverom, ktoré sa svojou
povahou podstatne líšia od ich predpokladov. Ak vychádzali z myšlienky, že
pozemský svet je len ilúzia alebo prechodné kráľovstvo, ktoré je tak či onak
podriadené diablovi a telu, v závere museli dospieť k tomu, čo na začiatku bolo
podmienené tiež ich predpokladom: oslobodenie a spasenie hľadali mimo sveta.
Miesto toho, aby trpezlivo skúmali všetky ľudské možnosti - mentálne, vitálne,
fyzické a psychické - s cieľom zbaviť ich "sklerózy" a rozšíriť, t.j. ukázať ich
božskú podstatu, ako to robili mudrci Véd (a možno mudrci starých Mystérií,
nehovoriac už o Šrí Aurobindovi) všetko toto odmietali a snažili sa vystúpiť hneď
od čistého rozumu k čistému duchu. Takým spôsobom, samozrejme, nemohli
vidieť to, čo vidieť nechceli. Materialisti tiež neovládajú všetko, ale iným
spôsobom: skúmajú len malú časť fyzickej reality a odmietajú všetko ostatné.
Vychádzajúc z myšlienky, že hmota je jediná realita a všetko
76