Sri Aurobindo alebo putovanie vedomia - Slovmodels.sk

sme sa brániť pred touto ohromnou živou masou, ktorá bola pre nás príliš
intenzívna. Museli sme rozlišovať užitočné a škodlivé vibrácie, pričom prvé mali
kladný koeficient radosti, sympatie a dobra, a druhé mali záporný koeficient
utrpenia, hnusu a zla. No utrpenie - to je veľmi veľká intenzita tej istej Sily. Veď
dokonca radosť, ak je veľmi intenzívna, mení sa na svoj protiklad, ktorý prináša
utrpenie. "Je to (vzájomná) zhoda našich citov", - hovorí Šri Aurobindo. "Stačí len
bezvýznamné premiestnenie ručičky vedomia", - hovorí Matka. Kozmickému
vedomiu v stave absolútneho poznania a dokonalej skúsenosti všetky dotyky
pripadajú ako radosť, Ananda. Nič iné, len malá šírka a nedostatočnosť nášho
vedomia sú príčinou všetkých našich nešťastí, morálnych aj fyzických, príčinou
našej slabosti a večnej tragikomédie našej existencie. Prostriedkom, ako sa tohto
zbaviť, nie je vysilenie vitálneho, ako učia moralisti, ale jeho rozšírenie. Nie
odriekať sa, ale prijímať stále viac a viac, rozširovať svoje vedomie. Veď práve v
tomto je zmysel evolúcie. V podstate jediné, čoho sa musíme odrieknuť, je vlastná
nevedomosť a obmedzenosť. Keď sa úporne pridŕžame svojej úbohej frontálnej
bytosti, jej nárokov, sladkastej a neodbytnej sentimentality a posvätného žiaľu, nie
sme ľudia v pravom zmysle slova, sme ulitníky doby kamennej a bránime svoje
právo na smútky a utrpenia. Tá pochybná hra, ktorá sa rozohráva v povrchnom
vitálnom, už nemôže uviesť hľadajúceho do omylu, no v priebehu dlhej doby sa
uňho ešte uchová zvyk odpovedať na tisíce biologických a emocionálnych vibrácií,
ktoré krúžia okolo neho. Prechodné obdobie si vyžaduje čas (tak ako aj prechod od
mlčiaceho rozumu k mentálnemu mlčaniu) a často je sprevádzané krátkymi
periódami silnej, ustatosti, pretože organizmus sa rozlúčil s návykom obnoviť si
energiu z obyčajného povrchného zdroja (ktorý sa nám skoro bude zdať hrubý a
ťažký, len čo spoznáme iné druhy energie), no pritom ešte nemá schopnosť byť
stále spojený so skutočným prameňom. Ale aj tu hľadajúcemu pomáha zostupujúca
sila, ktorá veľmi napomáha pri ustanovení nového rytmu v ňom. S prekvapením
zbadá, že mu stačí urobiť jeden malý krok dopredu a Pomoc zhora mu ide desať
krokov v ústrety, ako keby to čakala. Nebolo by správne myslieť si, že práca
spočíva len v odmietaní starého. Vitálnemu samozrejme veľmi lichotí tá
myšlienka, že ono vynakladá veľké úsilie, bojujúc proti sebe samému - je to
šikovný spôsob, ako sa ubrániť na všetkých frontoch: v skutočnosti hľadajúci sa
nepodriaďuje veľmi prísnym a všetko zakazujúcim pravidlám a uskutočňuje
pozitívne snahy svojej bytosti. On naozaj rastie a preto normy včerajška alebo
radosti pozajtrajška sa mu zdajú úbohé, ako jedlo dojčaťa - toto všetko ho už
neuspokojuje, on musí lepšie konať, lepšie žiť. Práve preto je také ťažké vysvetliť
cestu tomu, kto sa nikdy nepokúsil po nej ísť. Ten vidí len vlastné hľadisko
súčasnosti, presnejšie, vidí, že ho stráca. No keby sme si len uvedomili, aký je to
krok vpred - zanechať predchádzajúce hľadisko, keď sa zmení život,
67