Sri Aurobindo alebo putovanie vedomia - Slovmodels.sk

hovorí Matka. Potom, keď pocítite mimoriadnu potrebu, vďaka výnimočnej sile
vôle a skutočnej agónii, vyvolanej týmto dusnom, psychické napätie raz
dosiahne svoj kritický bod a my získame zážitok. Tlak je taký veľký, napätie
také silné, že sa vo vedomí čosi prevracia. Ste vonku a miesto toho, aby ste sa
snažili nahliadnuť do vnútra, ste vnútri. A v tej chvíli, keď sa ocitnete vnútri,
radikálne sa všetko mení. Všetko, čo sa zdalo pravdivým, prirodzeným,
normálnym, skutočným, hmatateľným, zdá sa teraz groteskné, smiešne, nereálne
a absurdné, dotkli ste sa niečoho, čo je nanajvýš pravdivé a prekrásne. Nikdy to
už nestratíte. "Ó, Oheň, keď ťa udržujeme tak, ako treba, rastieme v tebe aj my
do výšky a do šírky, všetka tvoja sláva a krása sa prejaví v tvojich farbách a v
tvojom dokonalom videní. Ó, Nekonečnosť, ty si naplnenie (hojnosť), ktorá nás
nesie ku koncu našej cesty. Predstavuješ tisíceré bohatstvá, rozosiate všade, na
všetkých stranách" (Rigvéda II. L 2.). Pred nami sa otvára nový život, ako keby
sme dovtedy nikdy nevideli denné svetlo. "Položte hranol na jednu z hrán a
svetlo bude biele, - hovorí Matka, - prevráťte ho a uvidíte lom svetla". To je
práve to, čo prebieha: obnovujete biele svetlo. Matka opisuje tento zážitok aj
takto: sedíte pred zatvorenými dverami, ťažkými bronzovými dverami a želáte si,
aby sa otvorili a dovolili vám vstúpiť. Koncentrujete kvôli tomu celú svoju snahu
do jediného lúča, ktorý začína tlačiť, tlačiť na tieto dvere, dobíjať sa do nich stále
silnejšie a silnejšie s rastúcou energiou až dovtedy, pokým sa dvere nečakane
neotvoria a nevpustia Vás. A vy vchádzate, ako keby vás vystrčili do sveta.
Vtedy sa človek naozaj rodí.
Rast psychického
Keď sa dvere psychického otvoria, prvým a nezvratným zážitkom je
presvedčenie, že sme jestvovali vždy a budeme jestvovať večne. V skutočnosti
vstupujeme do iného rozmeru, ktorý nám odhalí, že sme starí ako svet aj večne
mladi, že tento život je jednou zo skúseností, jedným ohnivkom nekonečnej
reťaze skúseností a zážitkov, ktorá sa ťahá z ďalekej minulosti a stráca sa v
ďalekej budúcnosti. Nečakane sa všetko rozširuje do rozmerov Zeme. Akými
ľuďmi sme ešte neboli? Akého hriechu sme sa ešte nedopustili? Rúcajú sa
všetky hodnoty. Či medzi všetkými druhmi malicherností a veľkostí je niečo, čo
nám je skutočne cudzie? Kde je cudzí zradca, nepriateľ? Ó, božské chápanie,
absolútny súcit! Všetko začína iskriť, jagať sa, ako keby sme vyšli z jaskýň do
výšav. Všetko nadobúda zmysel a je vzájomne prepojené, ako keby sa stará
záhada vyriešila v dych sveta. Smrti viac niet. Umierajú len nevedomí. Ako
môže jestvovať svet pre uvedomelého? Či žijem alebo umieram, stále jestvujem.
"On, starý a vyčerpaný sa znova stáva mladým", - hovorí Rig Véda (II, 4.5).
75