Sri Aurobindo alebo putovanie vedomia - Slovmodels.sk

nezaujaté skúmanie Pravdy by bolo jedinou možnou pozíciou ktoréhokoľvek
pružného a širokého intelektu. No akýkoľvek záver, dosiahnutý takýmto
spôsobom, by bol len špekulatívny (speculative). Nemohol by mať žiadnu
duchovnú hodnotu, neposkytol by presvedčivú (decisive) skúsenosť (zážitok),
alebo duchovnú vieru, ktorú hľadá duša. Ak je intelekt našim najvyšším možným
nástrojom a niet iných prostriedkov na dosiahnutie nadmateriálnej (najfyzickej -
supraphysical) Pravdy, tak múdry a neobmedzený agnosticizmus musí byť našou
konečnou pozíciou. Veci vo svojom prejave môžu byť poznané po určitý stupeň,
no Najvyššie a všetko, čo sa nachádza za hranicami Rozumu, musí navždy zostať
nepoznané.
No len ak jestvuje väčšie vedomie za hranicami Rozumu, a toto vedomie je nám
dostupné, môžeme spoznať konečnú realitu a vstúpiť do nej. Intelektuálna úvaha,
logická argumentácia, či jestvuje také vyššie vedomie alebo nie, nás môže doviesť
veľmi ďaleko. To, čo potrebujeme, je cesta k tomu, aby sme získali skúsenosť
(zážitok), dosiahli toto vedomie, vstúpili do neho, žili v ňom. Ak to dosiahneme,
intelektuálna úvaha a posudzovanie (argumentácia - reasoning) nutne ustúpia do
úzadia a dokonca stratia svoj zmyslel pre jestvovanie. Filozofia, intelektuálne
vyjadrenie Pravdy, môžu zostať ako prostriedky vyjadrenia tohoto väčšieho objavu
- ak ho vôbec možno vyjadriť v sfére mentálneho rozumu (in the mental
intelligence). Toto, ako budete vidieť, odpovedá na vašu otázku o západných
mysliteľoch - Braedlym a iných, ktorí dospeli cez intelektuálne úvahy k myšlienke
o "Inom za hranicami myslenia", alebo sa dokonca pokúšali, podobne ako Braeldy,
vyjadriť svoje závery o ňom termínmi, ktoré pripomínajú niektoré výrazy v "Arji".
Táto myšlienka sama o sebe nie je nová, je stará ako Védy. Bola zopakovaná v inej
forme budhizmom, kresťanským gnosticizmom. Prvotne bola odhalená nie
intelektuálnymi úvahami (nie prácou mysliaceho intelektu), ale cestou mystického
nasledovania vnútornej duchovnej disciplíny. Niekedy medzi 5.-7. storočím pred
Kristom ľudia rovnako na Východe ako na Západe začali intelektualizovať
Poznanie. Táto pravda sa zachovala (prežila) na Východe. N Západe, kde intelekt
začali uznávať za jediný a najvyšší nástroj na odhalenie pravdy, začala odumierať
(to fade). No aj tam sa stále pokúša znovu sa vrátiť (to return). Vzkriesili je
neoplatonici, a teraz, ako sa zdá prívrženci neohegelizmu a iní (napr. Uspenskij a
jeden alebo dvaja nemeckí myslitelia, myslím,) zdá sa že sa približujú k nej
(dosahujú ju). A predsa je tu rozdiel.
Na východe, zvlášť v Indii, metafyzici (metaphysican thinkers) sa pokúšali, ako aj
na Západe, stanoviť podstatu najvyššej Pravdy prostredníctvom intelektu. No, po
prvé, neurobili intelektuálne myslenie najlepším nástrojom na odhalenie pravdy,
ale dali ho na druhé miesto. Prvé miesto vždy patrilo intuícii a osvieteniu,
duchovnej skúsenosti. Intelektuálny záver, ktorý protirečil tejto najvyššej autorite
247