Sri Aurobindo alebo putovanie vedomia - Slovmodels.sk

vo svetovom (universal) Človeku. To isté možno povedať o duši, prebývajúcej v
energickom Európanovi, zaoberajúcom sa modernou výrobou s jeho vitálnymi
pôžitkami, alebo o ázijskom roľníkovi, ktorý zhrubol v nevedomosti, v rutine
domáceho a hospodárskeho života. Máme dokonca dôvod pochybovať, či vrchol
ľudského ducha korunuje Platón alebo Šankara, t. j. či oni sú zavŕšením jeho
rozkvetu. To, že sme ochotní považovať ich za vrchol rozvoja, možno vysvetliť
tým, že oni a im podobní sa nám zdajú najvyšším bodom, ktorý môže dosiahnuť
rozum človeka, no možno je to len omyl, prameniaci v našich súčasných
schopnostiach... Duša mala predľudskú minulosť a má nadľudskú budúcnosť.
Šrí Aurobindo nie je teoretik, ale praktik evolúcie. Všetko, čo hovoril alebo písal o
evolúcií, získal ako reálnu skúsenosť. Pustili sme sa do všetkých týchto úvah len
preto, aby sme osvetlili jeho hľadanie a napredovanie v aliporskom väzení.
Postavil sa zoči — voči faktu, že kozmická blažená bezhraničnosť nie je tým
miestom, kde možno vykonať nejakú prácu, že sa treba pokorne vrátiť dolu do tela
a hľadať tam. No my môžeme položiť takúto otázku: "Ak sa "transformácia" musí
uskutočňovať silou vedomia a nie prostredníctvom nejakých vonkajších
mechanizmov, tak aké vedomie môže byť vyššie ako kozmické? Vari ono nie je
vrcholom rebríčka a teda najvyššou hranicou sily?" Táto otázka je veľmi dôležitá,
ak chceme pochopiť, aký je praktický proces odhalenia, prejsť ním a prekonať ho.
Ako odpoveď uvedieme dva názory. Po prvé - nestačí dosiahnuť najvyššie sily,
musí byť niekto, kto ich stelesní -v opačnom prípade budeme podobní
poľovníkovi, ktorý nachádza neobyčajný poklad s pomocou svojho ďalekohľadu.
Kde je ten "niekto" v kozmickom vedomí? Tam nikoho niet... Ešte lepšie to možno
vysvetliť pomocou takejto analógie: môžeme vysielať rakety k Slnku a tak docieliť
"vrchol sveta", no nie "vrchol" človeka, pretože tento proces sa ho nijako netýka,
proste raketa odlieta, vystupuje zo zemskej atmosféry a to je všetko. Presne tak isto
jogín, ktorý sa koncentruje na jeden bod svojej bytosti, zhromažďuje celú svoju
energiu do jedného celku, preráža svoj vonkajší obal, opúšťa bytosť ako raketa,
vystupujúc do iného, kozmického alebo nirvánového rozmeru. No kto realizoval
kozmické vedomie? Nie jogín, jogín ďalej pije, je, spí, niekedy je chorý a umiera,
ako všetci ľudia, živočíchy. Nie on, ale drobný bod jeho bytosti má zážitok
kozmického vedomia, ten istý bod, na ktorý sa tak usilovne koncentroval preto,
aby vyšiel zo svojho obalu. Celá ostatná jeho bytosť, ľudská a pozemská podstata,
ktorou opovrhol, ktorú potláčal a umŕtvoval, aby sa skoncentroval na tento jediný
bod odchodu, nevchádza do kozmického vedomia, nezúčastňuje sa na ňom, len ak
prostredníctvom nepriameho vzájomného pôsobenia. Preto Šrí Aurobindo
ustanovil nasledovný prvý a veľmi dôležitý princíp: nestačí lineárna realizácia v
jednom bode, pretože je nutná globálna realizácia vo
130