Sri Aurobindo alebo putovanie vedomia - Slovmodels.sk

Matka, - cítite, ako zostupujete, prenikáte hlboko do človeka, ďaleko, veľmi
ďaleko dovnútra. Obyčajne keď pozeráte ľuďom do očí (sú oči, do ktorých
nemožno vstúpiť, sú podobné zatvoreným dverám, no oči niektorých sú otvorené a
vy môžete vojsť), hneď pri povrchu narazíte na niečo vibrujúce, niekedy to
svetielkuje a iskrí a ak nie ste vyzbrojení vedomosťami, poviete si: "Má živú
dušu". Ale to nie je duša, je to jeho vitálne. Aby ste našli dušu, musíte sa vzdialiť z
povrchu, odísť hlboko dovnútra, hlboko zostúpiť dolu, na samé dno, tam, kde je
mlčanlivo a pokojne. A tam nájdete niečo mäkké a hrejivé, pokojné, pozostávajúce
z akejsi bohatej substancie, niečo, čo má hlbokú plnosť a nehybnosť, mimoriadne
mäkké, to je duša. A ak pokračujete v tomto procese a zostávate uvedomelými,
prichádza pocit hojnosti, plnosti s nezmernými hĺbkami. Cítite, že keby ste tam
vošli, odhalili by sa vám mnohé tajomstvá. Je to podobné odrazu čohosi večného
na tichej pokojnej hladine vody. Čas viac nejestvuje. Máte dojem, že ste boli vždy
a že budete večne". No to sú len príznaky, vonkajší výraz toho, čo jestvuje samo o
sebe a čo chceme zažiť sami, bezprostredne. Ako otvoriť dvere psychickej
osobnosti? Veď ona je dobre schovaná. Predovšetkým je skrytá našimi
myšlienkami a pocitmi, ktoré ju nesvedomité okrádajú a napodobňujú. Máme
toľko rôznych názorov na to, čo je vysoké a čo nízke, čo je čisté a čo nečisté,
božské alebo bezbožné, toľko sentimentálnych stereotypov na to, čo je hodné lásky
a čo nie, že úbohá psychická bytosť nemá možnosť prejaviť sa, pretože jej miesto
úplne zabral celý tento chaos. Len čo ukáže svoju tvár, už sa na ňu vrhne vitálne,
ktoré ju exaltovane využíva na skvelé lety, na svoje "božské" a temné emócie, na
vlastnícku lásku, vypočítavú vďaku a na krikľavú nevkusnú estetiku, alebo ju
rozum zatvorí do klietky a využije ju pre svoje ideály, neomylné filantropické
schémy, pre svoju obmedzenú etiku a morálne dogmy. Alebo si ju privlastnia
cirkvi, nespočetné cirkvi a uväznia ju do symbolov viery a dogiem. Kdeže je v tom
všetkom psychická bytosť? A predsa je tu - božská, trpezlivá, usilujúca sa preraziť
cez všetky vrstvy a skutočne využívajúca všetko, čo jej je dané, alebo čo sa jej
prisudzuje, ako sa hovorí, "je spokojná s tým, čo má". A práve v tom je problém:
keby vychádzala zo svojho úkrytu hoci na sekundu, vyleje na všetko, čoho sa
dotkne, takú nádheru, že sme schopní prijímať za jeho vyžarujúcu pravdu tie
okolnosti a prostredie, v ktorých došlo k tomuto objavu. Ten, komu sa podarilo
otvoriť svoju psychickú bytosť pri počúvaní Beethovena, povie: "Hudba, len hudba
je opravdivá a božská na tomto svete". Iný, ktorý pocíti svoju dušu v nekonečných
priestoroch oceánu, vytvorí náboženstvo nekonečných morí. Tretí bude
bezvýhradne veriť iba svojmu prorokovi, svojej cirkvi, alebo svojmu evanjeliu.
Každý vytvorí okolo tohto cenného zážitku svoju doktrínu. No psychická bytosť je
slobodná, nádherným spôsobom oslobodená od všetkého. Nepotrebuje nič k svojej
existencii, je to stelesnená
72