Neverbálna komunikácia v politickej reklame - Filozofická fakulta UK ...

orientovala na maďarizáciu slovenského obyvateľstva 33 (obr.16).
V čase pred prvou svetovou vojnou sa predostierala požiadavka
národného zrovnoprávnenia. Zastúpenie slovenských poslancov
v budapeštianskom parlamente bolo v tom čase veľmi malé.
Napríklad v roku 1910 boli v budapeštianskom sneme iba traja
slovenskí poslanci, ako zastúpenie 2 miliónov Slovákov. Pomerne
k počtu malo prináležať 40 poslancov. 34 Na vidieku maďarizácia
narážala na obraz slovenského vidieka a reflektovala istú
uzavretosť dedinských spoločenstiev málo prepojených na okolitý
svet. 35
Kresba prezrádza pomerne zdatného kresliara, bez problémov
pri tvorbe realistického stvárnenia. Nie je veľmi karikatúrna, skôr
viac ilustračná. Kukurica v popredí naznačuje oblasť Dolniakov,
33 Text „AKo MAĎARČIA DoLNÚ ZEM. Dvaja hájnici sa stretli na chotári
– Maga čís? – Hát in čís. – Maga ti čís? – In iš čís. – Hun čís? – Hát
čís. – It van čís? – Níuč čís. – Ale báťa, veď ste Vy z Pitvarošu! – To som.
A Vy z Albertu? – Pravdaže! – Hát, čo nevravíte, že ste tiež Slovák a tu
sa škrtíme toľké časy“.
Pitvaroš (maď. Pitvaros) je obec v Maďarsku v obvode Makó, v tesnej
blízkosti rumunských hraníc. obec je známa niekdajšou prítomnosťou
dolnozemských Slovákov. V čase jej vzniku patrilo toto územie do Čanádskej
stolice, ktorá zvykne byť chápaná ako súčasť pomerne rozsiahlej
békešskej oblasti.
Albert, dnes Albertirsi, dolnozemská obec patriaca do Peštianskej župy,
80 km juhovýchodne od Budapešti, rodisko dolnozemského slovenského
intelektuála Samuela Tešedíka (1742 –1820).
34 LIPTáK, Ľ. ref. 31, s. 26.
35 Veselé noviny, 1912, roč. I, č. 8, s. 8. (signované H. L.) Text Staro – mlado
– realisti – / Nač to všetko ľudia zlatí? / Zjesť to nemôž, v tom ste istí
/ nikto sa tím neuhatí. Politika odjakživa / bola hlúposť a nič iné; / ja si
chválim pohár piva / u Brtáňov v Turč. Martine. / To je moja politika /
jak sa dostať sklienke na dno, / a bárs sa mi aj vytýka / i desať si šuchnem
snadno. Dľa H. L.
206
Obr. 17 - Veselé noviny, 1912
čo podčiarkuje samotný nápis pod karikatúrou. Rozhovor vedený
v maďarčine jasne evokuje, ako obyvateľstvo túto reč „pozná“,
hoci nebol potrebný preklad do slovenčiny. Aj tento fakt dokumentuje
tragikomickosť maďarizácie na dolniakoch.
Karikatúra je ilustračná, text je nosný a jednoznačne prevažuje
nad kresbou. Napriek tomu už cítiť snahu kresbu stotožniť
s obsahom textu a dokresliť ho. Toto ilustruje použitie krojov
a okolitý plenér.
V roku 1912 rezonovala aj požiadavka všeobecného volebného
práva. Uhorský snem v Budapešti mal na svojom zasadnutí
23. mája 1912 okrem iných bodov rokovať práve o novom návrhu
systému všeobecného volebného práva. Po rôznych demonštráciách
a násilných akciách zo strany vlády bol snemu predložený
návrh 17. septembra 1912, ale v silne diskriminačnej podobe.
Časopis Veselé noviny reagoval na návrh vyššie uvedeným obráz-
Marketingová komunikácia a médiá 10 J. Valter: Karikatúra v službách reklamy I
207