Neverbálna komunikácia v politickej reklame - Filozofická fakulta UK ...
Neverbálna komunikácia v politickej reklame - Filozofická fakulta UK ...
Neverbálna komunikácia v politickej reklame - Filozofická fakulta UK ...
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
dlhodobých prieskumov, ktorých víťazi, prirodzene, vychádzajú<br />
opäť len z toho, čo už ľudia v rádiách počujú a poznajú. Takýmto<br />
spôsobom sa teda dostávame do začarovaného kruhu, keď sa<br />
pieseň v playliste rozhlasovej stanice nachádza aj niekoľko mesiacov<br />
a z počiatočného hitového potenciálu sa neustálou rotáciou<br />
podarí vypestovať voči nej často až averziu. To však hudobnej<br />
dramaturgii neprekáža, veď medzitým je na svete ďalší „zaručený“<br />
hit, ktorým ju nahradí (najlepšie na ďalší polrok).<br />
Kým v minulosti slúžili rozhlasové stanice ako brána do sveta<br />
novej hudby, ako prostriedok k poznávaniu nepoznaného či netradičného<br />
(mnohé rádiá zamestnávali vlastných hudobných redaktorov<br />
a publicistov), dnes akoby krédom bolo „hlavne nerušiť!“<br />
a prednosť tak dostávajú nekonfliktné, priemerné piesne domácej<br />
a zahraničnej scény.<br />
Ak nám však novú hudbu neprináša obľúbené rádio (alebo<br />
aspoň nie v takom množstve a kvalite, akú by sme vyžadovali),<br />
ako sa k nej dostať? odpoveď je celkom jednoznačná - cez internet.<br />
Tu sa však stretávame s problémom obrovského, takmer<br />
neobmedzeného výberu. Kým v tradičnom rozhlase poslucháč<br />
nemá možnosť výberu skladieb – médium mu ich ponúka jednu<br />
za druhou, hudobnú tvorbu na internete si môžeme predstaviť<br />
ako nekonečné regály plné tovaru bez toho, aby sme vedeli, po<br />
čom presne siahnuť. „Ak máte priveľa možností, potrebujete odporúčanie,<br />
inak sa stratíte,“ vyjadril sa Martin Stiksel, jeden zo<br />
zakladateľov hudobnej sociálnej siete Last.FM, pre britský denník<br />
The guardian. 1 Problematikou veľkého výberu sa zaoberá aj<br />
Barry Schwartz v knihe „The Paradox of Choice“ (2004) a štúdia<br />
„When Choice is Demotivating“ (Sheena S. Iyengar, Mark R.<br />
Lepper, 2000), kde oba výskumy poukazujú na to, že práve široký<br />
výber možností môže byť z psychologického hľadiska dôvodom,<br />
že sa napokon nerozhodneme ani pre jednu z nich. Aj keď sa spo-<br />
1 BENEDICTUS, L. Last.fm, Martin Stiksel (The Guardian, 4. november<br />
2006).<br />
254<br />
mínaný problém týka mnohých oblastí ľudského života, v súčasnosti<br />
sa spája najmä s nákupným rozhodovaním sa.<br />
Čoraz častejšie sa na webových stránkach stretávame s rôznymi<br />
formami odporúčacích mechanizmov (tzv. recommender systems<br />
či recommendation engines) – môže ísť o jednoduché rebríčky<br />
obľúbenosti produktov, zoznam podobných produktov na základe<br />
viacerých parametrov, ale tiež názory používateľov na daný<br />
produkt či používateľskú kategorizáciu a triedenie. Je pritom nesmierne<br />
dôležité, že pri spomínaných odporúčaniach a označovaní<br />
hrá úlohu najmä kolektívny, ľudský faktor: vzniká teda situácia,<br />
že používatelia sa stávajú spolutvorcami obsahu a priamo<br />
ovplyvňujú rozhodovanie iných. Používateľské hodnotenie, kategorizácia<br />
a označovanie (čohokoľvek) patrí k základným, charakteristickým<br />
prvkom súčasných online sociálnych sietí.<br />
S podobnými funkciami sa môžeme stretnúť aj v prostredí<br />
Last.FM – jednej z najobľúbenejších hudobných sociálnych sietí.<br />
Na základe niekoľkých kritérií je veľmi jednoduché nájsť hudbu,<br />
ktorá poslucháčovi vyhovuje, či objavovať nových autorov a<br />
skladby. Algoritmus odporúčania pritom vychádza z údajov, ktoré<br />
poskytli sami používatelia – každú pesničku, autora či album<br />
označili rôznymi „tagmi“, čiže značkami (napr. rock, pop, indie,<br />
slovakia, concert, 2009, chillout, apod.), pričom platí, že častejšie<br />
sa opakujúci výraz je relevantnejší ako ten, ktorý sa u používateľov<br />
objaví sporadicky. Vytvára sa tak zároveň systém „kontroly<br />
absolútnou väčšinou“. Aj tento jav patrí k základným znakom<br />
novodobých webových služieb, označovaných tiež pojmom<br />
web 2.0.<br />
Rôzne služby na internete samozrejme využívajú rozličné formy<br />
spomínaných odporúčacích mechanizmov, pričom však každý<br />
z nich smeruje k uspokojeniu návštevníka s cieľom nájsť hudbu,<br />
ktorú chce počuť (knihu, ktorú si rád prečíta; hotel, v ktorom<br />
si najlepšie oddýchne; film, ktorý sa mu bude páčiť a podobne).<br />
Aj vďaka Last.FM a niekoľkým ďalším podobným službám<br />
sme v súčasnosti svedkami malej (či veľkej?) hudobnej revolú-<br />
Marketingová <strong>komunikácia</strong> a médiá 10 L. Kubinská: Hudobné sociálne siete<br />
255