Neverbálna komunikácia v politickej reklame - Filozofická fakulta UK ...

Aj výrazy úst kvalifikuje rétorika. 10
ostatné časti tváre nie sú až také nápadné, ale spoluzúčastňujú
sa na tvorení jej celkového výrazu. Ekman hovorí o troch mimických
zónach na tvári:
• najvyššie partie tváre, zahrňujúce obočie a čelo,
• oblasť očí a viečok,
• oblasť dolnej časti tváre s dominantnou partiou úst. 11
o pôsobení jednotlivých častí tváre môžeme hovoriť jednotlivo
len v teoretickej rovine, pretože v skutočnosti tieto prvky pôsobia
komplexne, a tak ich aj respondent vníma.
„Prostriedky mimiky fungujú automaticky, podvedome a nemožno
ich ovládať. Sú spontánnym vonkajším prejavom psychického
stavu. Mimika je výraz viditeľný iba na malú vzdialenosť.
Je správne, ak človek pozná silu svojej mimiky.“ 12 Pri fotografovaní
je situácia trochu iná, ale vedomosti o mimike sú dôležité
aj v tejto situácii. Politik, keďže bežne vystupuje na verejnosti,
mal by byť schopný aspoň do istej miery ovládať svoju mimiku
a vedome ju regulovať. Pravdepodobne to dokáže každý človek,
pretože napr. vedome prispôsobujeme mimiku istým sociálnym
príležitostiam, prostrediu a pod. Často vedome mimikou zakrývame
svoj skutočný psychický stav.
Vo vystupovaní politikov je mimika dôležitá, pretože diváka
upúta v prvom rade to, čo vidí, teda vonkajší výzor hovoriaceho.
Reč mimiky má podčiarkovať jazykový prednes, ten však na billboarde
nie je. o to viac tu musí mimika tvoriť harmonický súlad
s obsahovým vyznením billboardu. Práve na tento súlad, vyváženosť,
treba klásť dôraz, pretože ak jeden z komponentov prekročí
adekvátnu formu, dochádza k disharmonickému prejavu a po-
10 MISTRÍK, J. Rétorika. Bratislava: SPN, 1978. s.157-158.
11 EKMAN, P.- , RIESEN, W. V. – ELSWoRTH, P. Emotion in the human
face. New York 1972.
12 KoŠČo, J., MISTRÍK, J. Človek na obrazovke. Bratislava : ČST, 1982.
s. 73.
42
tenciálnemu znehodnoteniu celého posolstva s možným vyvolaním
negatívnych emócií (napr. k strate dôvery, vzniku pochybností
a pod).
odborníci, ktorí sa zaoberajú mimikou vyčleňujú pohyb očí
a definujú ho ako samostatný typ reči tela. Pohľad človeka má
významnú úlohu pri bežnej každodennej komunikácii, pretože
účastníci si zrakom odovzdávajú určité signály. Hovoriaci kontroluje,
ako jeho prejav prijíma okolie, či mu adresát porozumel,
či s ním súhlasí alebo nie, aké pocity v ňom vyvoláva (nevôľu,
údiv atď.). Pri billboardovej kampani je však pohľad fixovaný,
takže tieto poznatky sú nepoužiteľné.
Gestikulácia zahŕňa pohyby rúk a celého tela. Z hľadiska historického
vývoja sú gestá staršou formou ľudskej sociálnej komunikácie
ako reč. Rei sa domnieva, že gesto ako sociálny komunikačný
prvok predchádza zrodu jazyka takmer o jeden milión
rokov. 13
Úlohou gestikulácie je oživiť prejav, zvýšiť jeho zrozumiteľnosť
a dynamickosť. Teoretici zistili, že pomocou ruky a paže je
človek schopný vytvoriť až 700 000 komunikatívnych znakov. 14
Niektoré gestá sú mimovoľné, neuvedomujeme si ich a nazývame
ich gestá synsémantické. Druhú skupinu tvoria gestá autosémantické,
ktoré sú schopné nahradiť reč. Rozdeľujeme ich na
deiktické (ukazovacie), ikonografické (zobrazujúce), symbolické
a kontaktové.
Gestá majú byť prirodzené a v príslušnej miere diferencované,
zladené s obsahom a cieľom. Pri zobrazení na billboarde nie
sú vhodné veľké gestá, pretože by mohli pôsobiť teatrálne a ako
veľmi výrazné by mohli viesť až k zosmiešneniu kandidáta. Treba
konštatovať, že s nevhodne použitými gestami sme sa pri analýze
billboardov nestretli.
Pod plastikou tela rozumieme pohyb celého tela. V našom
13 KŘIVoHLAVÝ, J., 1988, s. 41-12.
14 MISTRÍK, J, 1989,. s. 244.
Marketingová komunikácia a médiá 10 V. Konečná: Neverbálna komunikácia v politickej reklame
43