Neverbálna komunikácia v politickej reklame - Filozofická fakulta UK ...

V súčasnosti mediálna výchova v praxi existuje v piatich štátoch
USA (Nové Mexiko, Severná Karolína, Wisconsin, California
a Minesota. Výučba mediálnej výchovy je súčasťou rôznych
predmetov.
Faktory, ktoré zapríčinili, že stav v oblasti mediálnej výchovy
je taký rozdielny je vo veľkosti samotných Spojených štátov, veľmi
silná heterogénna populácia, odpor voči federálnym celospoločenským
a centralizovaných vzdelávacím stratégiám a v neposlednom
rade veľký nepomer medzi množstvom mediálnych produktov,
ktoré USA exportuje a tými, ktoré importuje. Austrálsky
odborník na výchovu k mediálnej gramotnosti Peter Greenaway,
pôsobil aj určitú dobu v USA v tejto súvislosti podotkol:
Za jednu z príčin označujú niektorí autori aj dlhodobé odmietanie
zaoberať sa populárnou kultúrou vo vedeckých kruhoch.
Takéto postoje mali za následok podceňovanie populárnej kultúry
ako aj neschopnosť podrobiť mediálne obsahy kritickej analýze
a ponímať ich ako súčasť kultúry. Prevláda názor, že produkty
tejto populárnej kultúry sú „ina zábava“, nejakým neznámym
spôsobom oddelené od historických, politických a ideologických
vplyvov 17 . Zaujímavosťou zostáva fakt, že vo vzťahoch mediálnej
výchovy a mediálnej gramotnosti sa najviac informačných zdrojov,
dokumentov, ako aj aktívnych organizácií vytvorilo v USA.
Napriek istej zaostalosti sa prejavila dominancia amerického
vplyvu i v tejto mediálnej výchove.
V 60. rokoch postupne narastá počet univerzít ponúkajúcich
kurzy o televízii, rozhlase, filme. Populárne boli najmä kurzy
praktickej filmovej tvorby . Zlomom vo vývoji bola National Leadership
Conference on Media Literacy, ktorú zorganizoval v roku
1992 Aspenský inštitút na ktorej sa stretli odborníci z USA a Kanady
kde prijali prvú širšiu akceptovanú definíciu mediálnej gra-
17 RoCKLER, N., R. Overcoming „it´sjust entertainment“: perspective by
incongruity as strategy for media literacy. In Journal of Popular Film
and Television, 2002, vol. 30, p. 16 -22.
370
motnosti a tiež vytvorili aj stratégiu ďalšieho postupu.
Prestíž mediálnej výchovy počas 90. rokov minulého storočia
narastala, v polovici dekády sa mediálna výchova integrovala
do učebných osnov v 12 štátoch.
Vývoj dnes dospel do štádia, kedy nie sú dôležité hlavné otázky
teoretické, ale praktické, nakoľko ich väčšina štátov únie odmieta
zahrnúť do svojich učebných textov. Z pohľadu hodnotenia
práce verejných škôl sa tento predmet nevyučuje, pričom
najväčšie nedostatky sú v osnovách middle schools, teda druhého
stupňa základných škôl, kde sa takéto predmety nevyučujú 18 .
Pre vývoj a rozšírenie mediálnej výchovy sú v súčasnosti dve
kľúčové inštitúcie a to Appalachian State University v Severnej
Karolíne na ktorej od roku 2000 sa realizuje výučba a v centre
pre mediálnu gramotnosť (Center for Media Literacy) so sídlom
v Kalifornii. Univerzitu navštevujú aj zahraniční poslucháči a výučbu
realizujú významní odborníci ako napríklad David Considine,
zakladateľ Kanadskej asociácie pre mediálnu gramotnosť
(Canada Association for Media Literacy Barry Duncan.
Činnosť Centra pre mediálnu gramotnosť sa sústreďuje
na tvorbu učebných textov, osnov, pomôcok, vzorových prednáškach
a seminárov, vzdelávanie pedagógov ako aj široké spektrum
publikačnej činnosti.
18 CoNSIDINE, D. M., tamtiež.
Marketingová komunikácia a médiá 10 E. Sisková: Prehľad vývinu mediálnej výchovy vo vybraných západných
371
a niektorých európskych krajinách