OBSAH

Rámcová stratégia Žilinského regiónu pre oblasť inovačného rozvoja
odvetvový rozvojový proces ich nazval hnacími jednotkami 12 . Tieto jednotky zodpovedali
odvetvovým rastovým pólom a môžu byť tvorené jednou organizáciou (firmou) alebo
skupinou firiem (organizácií).
Pravdepodobne najobsiahlejším a najprepracovanejším konceptom rastových pólov je
práca Josého Ramona Lauséna 13 . Jeho teória rozpracováva vzťahy medzi ekonomickým
rastom a urbanizáciou. Cieľom bolo vypracovať teóriu dynamického regionálneho systému
rastových pólov. Urbanizáciu chápe ako tvorbu a rozvoj mestských regiónov v dôsledku
zmien ekonomickej štruktúry regiónu. Rozhodujúcu úlohu tu majú inovácie. Prispievajú
k tvorbe regionálnych a odvetvových pólov, ktoré označuje ako klastre 14 . Za technické
inovácie v tradičnom chápaní označuje prvé použitie vedeckých alebo technických znalostí,
ktoré má komerčný úspech.
Urbanizáciu a rozvoj chápe Lausén ako postupný proces, kde dochádza k aplikácii
modelu ekonomických aktivít na geografický región a na jeho odvetvovú štruktúru.
Predpokladom je, že ekonomický rozvoj je určovaný a podmienený využitím inovácií, a že
rozvojové a urbanizačné modely sú charakteristické inováciami v dominantnom
priemyselnom odvetví. Takéto inovácie vyvolávajú ďalšie inovácie v susedných regiónoch
a pridružených odvetviach. Priemyselné odvetvia s kvalitatívne a kvantitatívne najväčšími
inováciami vykazujú najvyšší rast. Za rastový pól Lausén považuje odvetvové alebo
regionálne zoskupenie firiem, ktoré vykonáva aktivity zamerané na export. Formuluje
nasledujúce hypotézy:
- Rastový pól je regionálne alebo odvetvové zoskupenie organizácií orientované na
regionálne exportné aktivity, ktoré sú umiestnené v jednom alebo viacerých
geografických zoskupeniach v rámci regiónu. V popredí Lausénovej teórie už
nestoja jednotlivé rastové póly, ale skôr systém rastových pólov, ktoré vyhovujú
polarizačným princípom.
- Rozvoj jednotlivých rastových pólov rovnako ako systému rastových pólov je
určený na základe podnetov odvodených z národných (štátnych) požiadaviek.
- Priame vplyvy ako aj vplyvy spätnej väzby medzi organizáciami (firmami) na trhu
prenášajú rast z pólov na geografické, ale aj odvetvové periférie. Regionálne
šírenie – rozširovanie je teda ovplyvnené lokalizačnými faktormi.
Lausén odvodil, že regionálna štruktúra geografických zoskupení určuje regionálny
model procesov postupného šírenia a prijímania inovácií. V tomto zmysle je možné
považovať za základný a určujúci faktor rozvoja ekonomiky mestské systémy.
Teórie exogénneho rozvoja sú postavené na prístupe budovania „zhora“. Je pre ne
charakteristické, že rozvojové podnety vychádzajú z metropolitných centier smerom
k perifériám. Nasledujúce teórie endogénneho rozvoja tento prístup v postate otáčajú. Dnes
existuje mnoho príkladov ktoré dokazujú, že model centrum – periféria neplatí, že práve
v regiónoch, ktoré boli periférne, vznikajú autonómne plnohodnotné rozvojové podnety.
12 V origináli: unités motrices.
13 In SWEENY, G. (ed.) Regional and local development. Dublin : Built Environmental Research Centre, 1995.
14
Klaster – zhluk – zoskupenie. Týmto pojmom sa v tomto dokumente označuje forma prepojenia
ekonomických aktivít. Konkrétne môže ísť o súbor regionálnych korporácií, či podnikateľov, ktorí sú vzájomne
prepojení. K tomuto sa pripájajú aj inštitúcie, ktoré môžu zvýšiť a upevniť konkurencieschopnosť daného
zväzku. Sú to najmä organizácie terciárneho sektoru zamerané na vzdelávanie, vedu a výskum – najčastejšie
univerzity, vysoké odborné školy, ako aj rôzne typy vedeckých a výskumných inštitúcií.
11