OBSAH

Rámcová stratégia Žilinského regiónu pre oblasť inovačného rozvoja
ZHRNUTIE: 3.1 Prepojenie stratégie na inovačnú
infraštruktúru Európskej únie a Slovenskej republiky
Inovačný potenciál Slovenskej republiky
Hodnotenie stavu rozvoja inovácií z hľadiska Európskej komisie porovnáva a hodnotí
inovácie a inovačnú výkonnosť jednotlivých členských krajín Európskej únie k USA
a Japonsku s cieľom pripraviť také programy a schémy, ktoré účinne podporia inovačný
proces za účelom ďalšej akcelerácie hospodárskeho rozvoja.
Z úrovne Slovenskej republiky je žiaduce, aby sa v inovačnom systéme odrazili domáce
priority a to na úrovni národnej, regionálnej a cezhraničnej. Žiaľ, uvedený prístup absentuje
a chýba národný a regionálny prístup k podpore inovácií. Na regionálnej úrovni a čiastočne
národnej je možné identifikovať európske programy, ktoré však svojim rozsahom,
finančnými prostriedkami a dopadom by mali tvoriť len doplnkovú časť k národným
aktivitám.
Vo svojej publikácii „Innovation Tomorrow“ rozlišuje Európska Komisia medzi
inovačnou politikou prvej, druhej a tretej generácie. Inovačná politika prvej generácie bola
zameraná na právny, regulačný a finančný rámec inovačných aktivít. Inovačná politika
druhej generácie je vlastne súčasná inovačná politika a zdôrazňuje systémový prístup
a význam infraštruktúr podporujúcich inovácie. Za účelom naplnenia Lisabonskej stratégie je
nevyhnutný prechod na inovačnú politiku tretej generácie, ktorej úlohou je, aby sa inovácie
stali integrálnou súčasťou všetkých politík.
Slovenská republika urobila kroky najmä v inovačnej politike prvej generácie. Súčasný
inovačný systém však zlyháva vo svojej kľúčovej úlohe - pri transformovaní nových
poznatkov na zdokonalené produkty, služby a produkčné procesy. Inak povedané, len veľmi
malý pokrok nastal v oblasti inovačnej politiky druhej generácie. Čo sa týka inovačnej
politiky tretej generácie, neexistuje koordinácia zodpovedných ministerstiev na najvyššej
politickej úrovni a kompetencie vo sfére inovácií sú fragmentované.
Systémový pohľad na súčasný stav podpory inovácií na Slovensku ukazuje, že problémy
nedostatočnej inovatívnosti našej ekonomiky a difúzie inovácií treba riešiť spoločne. Bez
difúzie nových poznatkov s praxou, ostávajú inovácie bez väčších ekonomických efektov
a pritom multiplikačný efekt spôsobený difúziou inovácií vedie k vzniku množstva ďalších
nových inovácií. Z tohto predpokladu vychádza aj súčasná inovačná politika EÚ a dá sa z nej
odvodiť i potreba prechodu na inovačnú politiku tretej generácie.
Inovácie sú predovšetkým záležitosťou podnikov. Štát môže inovačným procesom
napomáhať vytváraním rámcových podmienok pre podnikanie, odstraňovaním rôznych
prekážok a bariér inštitucionálneho alebo právneho charakteru, pričom priame zásahy, resp.
opatrenia zo strany štátu sú (v súlade s nariadeniami a smernicami EK) prípustné len
v prípadoch, ak slobodné trhové prostredie nedokáže tieto problémy spontánne riešiť. Preto
Ministerstvo hospodárstva SR odporúča ako prioritný cieľ: zvýšiť mieru inovácií ako hlavný
nástroj pre znalostnú ekonomiku a udržateľný rozvoj.
88