OBSAH

Rámcová stratégia Žilinského regiónu pre oblasť inovačného rozvoja
1.2 Stručná charakteristika Žilinského kraja
Žilinský kraj zaberá územie severozápadného Slovenska. Má výhodnú geografickú
polohu na hranici troch štátov, na severozápade hraničí s Českou republikou, na severe a
severovýchode s Poľskou republikou. Na východe susedí s Prešovským, na juhu s
Banskobystrickým a na západe s Trenčianskym krajom.
Územie kraja od stredoveku až do roku 1923 patrilo do stolíc Liptov, Orava a Turiec,
západná časť s okresmi Bytča, Žilina, Kysucké Nové Mesto a Čadca bola v Trenčianskej
stolici. Roku 1949 vznikol Žilinský kraj, ktorý mal vo svojom obvode i okresy Považská
Bystrica a Ilava, dnes súčasti Trenčianskeho kraja. Zanikol v r. 1960. V júli 1996 bol Žilinský
kraj opätovne obnovený zákonom č. 221. Kraj má 5 základných regionálnych celkov, v
ktorých je 11 okresov; z 314 obcí 19 získalo štatút mesta. Okresné mestá kraja sú: Žilina,
Bytča, Čadca, Dolný Kubín, Kysucké Nové Mesto, Liptovský Mikuláš, Martin, Námestovo,
Ružomberok, Turčianske Teplice a Tvrdošín.
Kraje Slovenskej republiky 23
Podľa sčítania ľudu v máji 2001 v Žilinskom kraji trvalo žije 692 332 obyvateľov, čo
je 13 % v rámci Slovenska, z toho 352 277 žien a 340 055 mužov. Ekonomicky aktívnych osôb
je spolu 344 930, z toho 163 084 žien a 181 846 mužov. Podiel ekonomicky aktívneho
obyvateľstva v kraji je 49,8 %.
V predproduktívnom veku je v kraji 20,4 % osôb, v produktívnom veku 62,2 % osôb
a v poproduktívnom veku 17,0 % osôb. Najviac zaľudnený je okres Žilina, najmenej okres
Turčianske Teplice. V mestách kraja žije 51 % obyvateľov, najväčším mestom je Žilina,
najmenším sú Rajecké Teplice.
K slovenskej národnosti sa v Žilinskom kraji hlási 674 766 osôb, k maďarskej
národnosti 660 osôb. Rómska národnosť je zastúpená počtom 2 795 osôb. Ruskú národnosť
23 http://sk.wikipedia.org/wiki/Kraj
19