OBSAH

Rámcová stratégia Žilinského regiónu pre oblasť inovačného rozvoja
Podľa kritéria homogenity je možné región rozdeliť na homogénny a heterogénny.
Homogénny región je územný celok, ktorý vykazuje podobné vnútorné charakteristiky,
homogénnu vnútornú štruktúru. Tieto charakteristiky je možné vyjadriť pomocou rôznych
ukazovateľov ako sú napríklad stupeň zamestnanosti v určitom odvetví (ťažký priemysel,
poľnohospodárstvo, školstvo, cestovný ruch a pod.), úroveň nezamestnanosti, úroveň príjmov
atď. Heterogénny región vykazuje nerovnomernú vnútornú štruktúru. Niektoré časti takéhoto
regiónu sú funkčne špecializované a stávajú sa vlastne určitými centrami rastu. Iné časti sa
stávajú periférnymi oblasťami. Medzi centrami rastu i perifériami však naďalej existuje silná
interakcia (napríklad v správe, dochádzke za prácou a pod.).
V rámci kritéria funkcionality hovoríme tzv. o funkčných regiónoch (spádových –
nodálnych). Tieto sa definujú podľa spojenia daného územia s určitými ukazovateľmi
a veľkou vzájomnou závislosťou – interdependenciou. Príkladmi ich vymedzenia môžu byť
siete dodávateľov, dochádzka za prácou, úzka previazanosť priemyselných odvetví a pod.
Uvedené kritériá sa môžu navzájom kombinovať. „Zmyslom územného ohraničenia
a regionalizácie je zjednodušenie komplexného obrazu reality a správy vecí verejných na
danom území.“ 1 Často sa stretávame s pojmom administratívno-správny región (v prípade SR
sú to vyššie územné celky – VÚC), ktorý nemusí rešpektovať vyššie uvedené kritériá.
1.1.1.1 Systémový prístup a regionálny rozvoj
Systémový prístup sa využíva pri riešení celého radu rôznych problémov v širokom
spektre vedeckých odborov – v prírodných, technických i spoločenských vedách. Je
mimoriadne vhodný pre riešenie interdisciplinárnych problémov. Kombinácie metód rôznych
vedeckých disciplín sú príznačné pre aplikovanie systémového prístupu na daný problém.
Definícií systému sa v literatúre nachádza veľké množstvo. Vo všeobecnosti systém
znamená sústavu, čiže usporiadanú rozmanitosť nejakých entít. Systém obsahuje prvky
a usporiadanú množinu vzťahov medzi nimi. Systém je teda celok, ktorý pozostáva z častí
(zložiek, prvkov, komponentov, elementov), medzi ktorými existujú väzby (vzťahy,
súvislosti, relácie). Systém je predmetom teórie systémov, systémovej vedy a iných disciplín.
Keď hovoríme o systéme, máme vždy na mysli zložitú jednotu, sústavu, niečo zložené, čo nie
je zložené náhodne, ale podľa určitého poriadku. Pre každý systém je typické, že sa skladá z
dvoch tried: z triedy prvkov a z triedy vzťahov, relácií, medzi prvkami. Tieto relácie
nazývame štruktúry. V systéme sú prvky štruktúrami spojené do celku, do jednoty.
Zobrazenie vlastností systému, ktoré sú pre daný účel podstatné, nazývame model.
Chápanie systémového prístupu v regionálnom rozvoji je možné vyjadriť
nasledujúcimi všeobecnými kategóriami:
- Komplexné chápanie problematiky regionálneho rozvoja v daných – širokých
súvislostiach.
- Prezentácia regiónu, objektu skúmania, ako systému.
- Zobrazenie javov a problémov regionálneho rozvoja formou modelov.
- Chápanie regionálneho rozvoja ako systému rozmanitých procesov s využitím
rozvojových faktorov.
1 SKOKAN, K. Konkurenceschopnost, inovace a klastry v regionálním rozvoji. Ostrava : Repronis, 2004. 45 s.
3