OBSAH

Rámcová stratégia Žilinského regiónu pre oblasť inovačného rozvoja
Slabé stránky
1. Neexistencia písomnej podoby strategickej politiky a fragmentácia kompetencií
v oblasti podpory inovácií.
2. Pretrvávajúci slabý dôraz na aplikovaný výskum.
3. Nízky počet explicitných inovačných nástrojov v porovnaní s krajinami EÚ.
4. Nedostatok proaktívnych a systémových nástrojov v inovačnej politike.
5. Nízky a ďalej klesajúci podiel výdavkov na výskum a vývoj na HDP.
6. Nedostatočne rozvinutý systém financovania vedy a techniky.
7. Neexistujúci silný vzťah medzi výskumno-vzdelávacím systémom a podnikovou
sférou, čo spôsobuje následne extrémne nízku mieru súkromných investícií vo
výskume a vývoji.
8. Pretrvávajúca nízka mobilita vedecko-výskumných pracovníkov.
9. Výsledkom vyššie uvedených slabých stránok je slabá inovatívnosť firiem a nízke
súkromné investície do výskumu a vývoja.
1. Neexistencia písomnej podoby inovačnej politiky a fragmentácia kompetencií.
Prvým podstatným poznatkom vychádzajúcim z auditu je, že ucelená písomná podoba
inovačnej politiky alebo dlhodobej inovačnej stratégie na Slovensku stále absentuje. Zároveň
neexistuje ani žiadny centrálny orgán, ktorý by ju zastrešoval. O konkrétnych opatreniach
rozhodujú a implementujú ich rozličné orgány štátnej správy, najmä Ministerstvo školstva
a Ministerstvo hospodárstva a nimi zriadené agentúry. Takáto fragmentácia kompetencií
spôsobuje nízku efektívnosť inovačného systému, ktorého charakteristickým znakom sú
nedostatočne rozvinuté koordinačné a konzultačné mechanizmy zodpovedných inštitúcií. Aj
keď tento problém by mala pomôcť riešiť Rada vlády SR pre vedu a techniku, v ktorej sú
zastúpené všetky zainteresované strany, je potrebné upozorniť na fakt, že výskumná obec
rovnako ako priemyselné asociácie sa podieľajú skôr na formulovaní štátnej vednej
a technickej politiky, než na príprave konkrétnych opatrení inovačnej politiky. Výsledkom je
potom slabé prepojenie základného a aplikovaného výskumu a podnikateľského sektora.
Rovnako nefunguje vertikálna koordinácia - medzi národným a regionálnym inovačným
systémom, čím by sa umožnil vznik iniciatív reagujúcich na špecifické podmienky regiónov
spôsobom „zdola nahor“.
2. Slabý dôraz na aplikovaný výskum
Súčasná politika vlády kladie väčší dôraz na základný, než na aplikovaný výskum.
Základný výskum uskutočňujú hlavne inštitúcie ako SAV, MŠ SR a univerzity. Aplikovaný
výskum je financovaný najmä prostredníctvom Inovačného fondu, n. o. návratným spôsobom,
o ktorý zo strany podnikov nie je veľký záujem. Určité aktivity v tejto sfére vykonáva aj
Agentúra na podporu výskumu a vývoja, ktorá má v kompetencii i manažovanie štátnych
programov. Slabý dôraz na aplikovaný výskum je dôsledkom slabej podpory a neefektívnej
koordinácie jednotlivých štátnych inštitúcií a fragmentovaného prostredia štátnej podpory
inovatívnosti v podnikateľskej sfére.
80