OBSAH

Rámcová stratégia Žilinského regiónu pre oblasť inovačného rozvoja
Dôvodov slabej inovatívnosti firiem a nízkych súkromných výdavkov na vedu a
výskum je niekoľko. Prvým je nedostatok kapitálu, hlavne rizikového kapitálu, ktorý sa týka
najmä MSP. Aj keď situácia sa za posledné roky v tejto oblasti zlepšila, kapitálové trhy sú na
Slovensku stále málo rozvinuté. Pretrvávajúce problémy s dostupnosťou vonkajšieho kapitálu
naznačuje i fakt, že MSP inovujú prevažne z vlastných finančných zdrojov.
Druhým dôvodom je, že len malé percento firiem považuje inovatívnosť za dôležitý
zdroj konkurencieschopnosti. Inak povedané, prevažná väčšina firiem na Slovensku si
neuvedomuje alebo podceňuje význam inovácií v dnešnom globálnom hospodárstve. Táto
skutočnosť v sebe nesie riziko, že firmy nebudú (vedieť) využívať príležitosti, ktoré im
ponúkajú napr. inovačné programy EÚ, o čom svedčí aj nízka účasť slovenských zástupcov
priemyslu v 5. RP. Inými slovami ide o slabo rozvinutú inovatívnu (podnikateľskú) kultúru.
Preto je potrebné rozvíjať ľudské zdroje najmä v oblasti inovačného manažmentu.
Tretím dôvodom je nedostatočne rozvinutá medzifiremná spolupráca vo sfére inovácií.
Vládna politika je v tejto oblasti nepostačujúca a obmedzuje sa väčšinou na podporu vzniku
a existencie technologických inkubátorov, či priemyselných parkov.
Silné stránky
Ako vyplynulo z analýzy štátnych nástrojov podpory inovatívnosti a analýzy
prostredia spojeného s podporou inovácií, systém obsahuje aj silné stránky, ktoré môžeme
zhrnúť nasledujúco:
1. Slovensko má relatívne vzdelanú a kvalifikovanú pracovnú silu, ktorá predstavuje
potenciál pre inovácie – ich tvorbu i širšie využívanie.
2. Slovensko má primeranú vzdelanosť obyvateľstva, ktorá je kombinovaná s
vysokým podielom výdavkov na inovácie na celkovom obrate firiem, čo
naznačuje potenciál rozvoja priemyselných high-tech odvetví.
3. Na Slovensku prevláda trend rozsiahlejšieho využívania informačných technológií
(IT) vo všetkých sférach života.
4. Slovensko má potenciál intenzívnej medzinárodnej spolupráce v oblasti vedy
a výskumu.
5. Exituje tu systém rozsiahleho monitorovania a využívania úspešných praktík
inovačných politík, ktoré sa osvedčili v iných členských krajinách EÚ.
Na základe vykonanej analýzy môžeme tvrdiť, že Slovenská republika má inovačný
potenciál, avšak zatiaľ ho naplno nevyužíva, resp. nevie využiť vo svoj prospech. Toto
konštatovanie sa plne zhoduje so závermi vládneho dokumentu Stratégia rozvoja
konkurencieschopnosti Slovenska do roku 2010 (Lisabonská stratégia pre Slovensko).
Inými slovami, Slovensko má relatívne vzdelanú a kvalifikovanú pracovnú silu. Má
jeden z najvyšších podielov stredoškolsky vzdelanej populácie vo veku 20 – 24 rokov
spomedzi krajín EÚ 25 (95 %), čo predstavuje výzvu pre uskutočňovanie inovačných aktivít a
práve z tejto skupiny obyvateľstva by pri správnej politike štátu zameranej na podporu
inovatívnej podnikateľskej kultúry, mohlo vzísť množstvo nádejných a (inovatívnych)
podnikateľov.
83