OBSAH

Rámcová stratégia Žilinského regiónu pre oblasť inovačného rozvoja
1.1.2.5 Asociatívna teória, asociatívny model regionálneho rozvoja
Asociatívny model regionálneho rozvoja, označovaný aj ako „tretia cesta“, pribudol
k pôvodným koncepciám v posledných desaťročiach. Politiky a stratégie uplatňované
v regionálnom rozvoji sa stále vo väčšej miere orientujú na spoločenské a komunikatívne
dimenzie ekonomického rozvoja, teda na tzv. „soft“ nástroje. Medzi tieto „mäkké“ dimenzie
patria procesy spolupráce, vytvárania noriem a hodnôt, ktoré ovplyvňujú a určujú správanie
činiteľov v regionálnom rozvoji. Taktiež procesy budovania inštitúcií, ktoré tieto činitele, ako
aj regionálnych a lokálnych aktérov priťahujú k sebe, čím zvyšujú kolektívnu kapacitu pre
prípravu stratégií a konkrétnych akcií, postupov pre ich realizáciu.
Konkrétnymi prejavmi asociatívneho modelu v regiónoch je nielen existencia klastrov
a podnikových sietí, ale taktiež celý rad iniciatív podporujúcich rast inovácií, ktoré
podporovala a stále podporuje aj Európska únia. Sem patria napríklad
- regionálne inovačné stratégie (RIS – Regional Innovation Strategies) a
- regionálne stratégie pre podporu inovácií a transferu technológií (RITTS –
Regional Innovation and Technology Transfer Strategies).
Cieľom týchto procesov je na základe regionálneho konsenzu a budovania
regionálnych kapacít identifikovať konkrétne projekty inovácií v regiónoch.
Hlavné procesy, ktoré podporujú asociatívny model v regionálnom rozvoji sú:
- procesy spolupráce,
- procesy budovania dôvery medzi partnermi,
- zvyšovanie kvality sociálneho kapitálu v regiónoch,
- prispôsobenie sa štruktúry exekutívy a správy, volenej i nevolenej, potrebám
regionálneho rozvoja.
Asociatívny model regionálneho rozvoja nie je možné zúžiť na spôsob alebo
mechanizmus, prostredníctvom ktorého sa zlepší interakcia medzi firmami a verejnými
organizáciami v regióne. Je to taktiež spôsob, ako zabezpečiť, aby celá regionálna komunita
mala prospech z hospodárskeho úspechu firiem umiestnených v regióne.
Najvýznamnejšie smery v dlhodobom rozvoji regionálnej politiky členských štátov
Európskej únie sú 15 :
- posun v cieľoch regionálnej politiky od znižovania regionálnych rozdielov
smerom k podpore regionálnej konkurencieschopnosti;
- odklon od tradičných nástrojov politiky na strane dopytu 16 v prospech „soft –
mäkkých“ opatrení na strane ponuky;
- zúženie – presné špecifikovanie oblastí, ktoré dostanú regionálnu pomoc;
- rast lokálnych ekonomických iniciatív (smerovaných zdola – hore);
- väčšia koncentrácia a väčšie zacielenie – konkretizácia regionálnej politiky, a to
priestorovo 17 i sektorovo 18 ;
15 BACHTLER, J. YUILL, D. Policies and strategies for regional development: A shift in paradigm? In Regional
and Industrial Policy Research Paper. No. 46. Glasgow : EPRC, University of Strathclyde, 2003.
16 Hlavne programov na podporu podnikania.
13