OBSAH

Rámcová stratégia Žilinského regiónu pre oblasť inovačného rozvoja
Primeraná vzdelanosť obyvateľstva kombinovaná s vysokými výdavkami na inovácie
na celkovom obrate firiem vytvára potenciál pre rozvoj high-tech priemyselných odvetví.
Avšak využitie tejto silnej stránky si bude vyžadovať preorientovanie časti výdavkov na
inovácie z investícií do zariadení a strojov na investície do výskumu a vývoja.
Celkové zhodnotenie
Vo svojej publikácii „Innovation Tomorrow“ [Inovácie zajtrajška] (2002) rozlišuje
Európska Komisia (EK) medzi inovačnou politikou prvej, druhej a tretej generácie. Inovačná
politika prvej generácie bola zameraná na právny, regulačný a finančný rámec inovačných
aktivít. Inovačná politika druhej generácie je vlastne súčasná inovačná politika a zdôrazňuje
systémový prístup a význam infraštruktúr podporujúcich inovácie. Za účelom naplnenia
Lisabonskej stratégie je nevyhnutný prechod na inovačnú politiku tretej generácie, ktorej
úlohou je, aby sa inovácie stali integrálnou súčasťou všetkých politík.
Na základe záverov analýzy, môžeme konštatovať, že Slovenská republika urobila
kroky najmä v inovačnej politike prvej generácie. Súčasný inovačný systém však zlyháva vo
svojej kľúčovej úlohe - pri transformovaní nových poznatkov na zdokonalené produkty,
služby a produkčné procesy. Inak povedané, len veľmi malý pokrok nastal v oblasti inovačnej
politiky druhej generácie. Čo sa týka inovačnej politiky tretej generácie, neexistuje
koordinácia zodpovedných ministerstiev na najvyššej politickej úrovni a kompetencie vo sfére
inovácií sú fragmentované.
Z toho vyplýva, že SR dnes čelí výzve modernizovať svoj inovačný systém a vytvoriť
inovačnú politiku, ktorá v súlade s inovačnou politikou EÚ ponúkne vhodné riešenia pre
zvýšenie inovatívnosti krajiny. Pretože ak chce Slovensko dobehnúť vyspelé štáty EÚ a byť
úspešné na globálnom trhu, bude potrebovať rast založený na zvyšovaní produktivity práce
v dôsledku zavádzania nových technológií a inovácií.
Systémový pohľad na súčasný stav podpory inovácií na Slovensku ukazuje, že
problémy nedostatočnej inovatívnosti našej ekonomiky a difúzie inovácií treba riešiť
spoločne. Bez difúzie nových poznatkov s praxou, ostávajú inovácie bez väčších
ekonomických efektov a pritom multiplikačný efekt spôsobený difúziou inovácií vedie k
vzniku množstva ďalších nových inovácií. Z tohto predpokladu vychádza aj súčasná inovačná
politika EÚ a dá sa z nej odvodiť i potreba prechodu na inovačnú politiku tretej generácie.
V podmienkach globalizovanej ekonomiky sa (aj) pre SR ukazujú do budúcna už ako
neudržateľné stratégie typu „nízko nákladovej ekonomiky“ využívajúce v súčasnosti ešte
sčasti existujúce komparatívne konkurenčné výhody na báze nízkych nákladov (nízke mzdy,
nízky menový kurz a pod.). Najmä rastúca konkurencia veľkých krajín disponujúcich lacnou
pracovnou silou (Čína, India) rýchlo znehodnocuje tieto dočasné komparatívne výhody. Na
základe uvedených skutočností je preto zrejmé, že celosvetový trend prístupu musí smerovať
k zdrojom výhod, ktoré sú už dnes reprezentované na báze „znalostnej ekonomiky“ t.j.
rastúci inovačný potenciál podnikov, kvalita ľudských zdrojov, výskumu a technológií, ktoré
sú považované za kľúčové faktory rastu európskej konkurencieschopnosti.
V uvedených skutočnostiach sa odráža i v SR dlhodobo chýbajúca koordinovaná
politika štátu smerujúca k vytváraniu proinovačného prostredia. Podpora inovácií v SR má aj
v súčasnosti svoje fixné miesto no zároveň aj svoje rezervy. Doposiaľ uplatňovaný prístup,
ktorý možno charakterizovať v aktuálnych podmienkach existujúceho podnikateľského
84