OBSAH

Rámcová stratégia Žilinského regiónu pre oblasť inovačného rozvoja
Cieľom dokumentu Stratégia rozvoja konkurencieschopnosti SR do roku 2010 bolo
reagovať na závery Lisabonského summitu a iniciovať národné aktivity v predmetnej oblasti .
Štátnu úlohu inicioval rezort Ministerstva financií.
Dokument „Stratégia rozvoja konkurencieschopnosti SR do roku 2010“ má národnú
dimenziu.
3.1.4 Inovačná stratégia pre SR 2007 – 2013
Ministerstvo hospodárstva, ktorému z hľadiska kompetencie patrí aj oblasť inovácií
spracovalo „Inovačnú stratégiu pre SR na obdobie 2007 – 2013“. Uvedený materiál bol však
vládou SR v máji 2006 zamietnutý z dôvodov slabého prepojenia na problematiku vedy,
výskumu a vývoja v rezorte Ministerstva školstva a financovania v rezorte Ministerstva
financií. Materiál sa dotýka regionálnych aspektov len čiastočne.
V uvedenom dokumente je zhodnotená situácia z pohľadu MH SR.
V súčasnosti neexistuje v SR ucelená inovačná politika, ktorá by vymedzovala ďalšiu
stratégiu a postup v tejto oblasti. Funkčný inovačný systém, ktorý by mal byť tvorený
inštitúciami, politikami či programami vytvárajúcimi podmienky rozvoja inovácií,
zvyšujúcimi konkurenčnú schopnosť hospodárstva a ekonomiky Slovenskej republiky,
rovnako absentuje. Pritom inovácie zohrávajú zásadnú úlohu v prebiehajúcej ekonomickej,
politickej a sociálnej transformácii rozvíjajúcich sa krajín. Inovačná politika by preto mala
patriť – vzhľadom na tranzitívnu ekonomiku Slovenskej republiky - k prioritným oblastiam,
prostredníctvom ktorých je možné zabezpečovať dlhodobý rozvoj ekonomickej prosperity
spoločnosti.
Na druhej strane sa je však nutné konštatovať, že Slovenská republika sa plne
stotožnila s cieľmi Európskej únie a intenzívne sa zapojila do plnenia Lisabonskej stratégie,
pričom vláda SR považuje inovačnú politiku za jednu zo svojich priorít.
Vo februári 2005 uznesením č. 140 vláda SR schválila dokument Stratégia rozvoja
konkurencieschopnosti Slovenska do roku 2010 (Lisabonská stratégia pre Slovensko), ktorý
potvrdil inovačnú politiku ako dlhodobú prioritu slovenskej vlády. Dokument súčasne
zhodnotil, že Slovenská republika má relatívne dobrý výskumný potenciál, ale jeho kvalita
výrazne zaostáva za najvyspelejšími európskymi krajinami rovnako ako prenos výsledkov
vedy do praxe, čo je dôsledkom doterajšej slabej a hlavne neefektívnej podpory zo strany
štátu.
V súlade s týmto materiálom boli vypracované aj ďalšie strategické materiály a to
Národný reformný program, Národný strategicky referenčný rámec a Národohospodárska
stratégia SR.
Na základe vykonanej analýzy nástrojov podpory inovatívnosti a analýzy prostredia
spojeného s podporou inovácií, ktorú vykonalo Ministerstvo hospodárstva SR v septembri
2005 môžeme vysloviť závery, týkajúce sa aktuálneho stavu, ktoré sú rozdelené na slabé
a silné stránky súčasného systému.
79