OBSAH

Rámcová stratégia Žilinského regiónu pre oblasť inovačného rozvoja
systém sa zakladá na strategických dokumentoch, štruktúre inštitúcií, sofistikovaných
podporných nástrojoch, ich optimálnej implementácii a následnom monitorovaní
a vyhodnocovaní. V prvom rade do tejto oblasti patrí kvalitná stratégia, zákon a ďalšie
strategické dokumenty a podzákonné normy potrebné pre rozvoj inovácií. Významným
krokom bude i vytvorenie kvalitnej podpornej agentúry pre inovácie. Pre jej fungovanie je
nevyhnutný systém podporných nástrojov, ktoré bude agentúra v praxi implementovať. Celý
systém je samozrejme potrebné monitorovať a vyhodnocovať tak, aby bolo politiky možné
korigovať v záujme čo najvyššej efektívnosti.
2. Kvalitné ľudské zdroje a motivácia pre inovačné aktivity
Ľudské zdroje sú základom pre rozvoj inovácií. Kvalita ich vedomostí a tvorivosť sú
nevyhnutnou podmienkou pre zníženie zaostávania Slovenska za vyspelými ekonomikami.
V tejto oblasti je potrebné vytvoriť ucelený systém vzdelávania a poradenstva pre inovácie
a to najmä v podnikateľskom sektore (keďže vzdelávanie vedcov je dostatočne rozpracované
v Lisabonskej stratégii pre Slovensko). Zlepšenie dialógu medzi investormi, akcionármi,
majiteľmi a manažmentom podnikov a výskumnou obcou, tak aby všetky ťažiskové zámery
a ich realizácia ako na úrovni podnikov, tak i na úrovni verejnej správy vychádzali
s pravidelnej komunikácie. Propagácia inovácií v podnikovej sfére vo všetkých dostupných
formách je dôležitým nástrojom zvyšovania motivácie a prenosu vedomostí. Pri tomto sa musí
klásť dôraz na propagáciu najlepších praktík. Najlepšie príklady domácich inovačných aktivít
by mali byť nie len propagované ale aj oceňované prostredníctvom súťaží. Systém verejného
obstarávania zameraný na využívanie inovácií môže mimo finančných podporných nástrojov
zvýšiť množstvo prostriedkov v systéme a tým pôsobiť ako vhodný multiplikátor.
3. Efektívnejšie verejné nástroje na podporu inovácií
V súčasnosti je na Slovensku v oblasti inovácií najviac rozšírený podporný nástroj
transfer technológií. Iné sú takmer neznáme, alebo minimálne používané, či marginalizované
ako vedľajší komponent štátnych podporných programov. Tu však na základe
medzinárodných skúseností možno oveľa účinnejšie podnecovať inovačné aktivity
a podporovať ich systémom priamych i nepriamych nástrojov. Medzi nepriame nástroje patria
pôžičky, garancie, zárodkový a rizikový kapitál a iné nástroje umožňujúce lepší prístup
podnikov (najmä MSP) k finančným zdrojom sú rovnako vhodné nástroje daňovej politiky
(ktoré sú v zahraničí široko využívané). Medzi priame nástroje patria dotácie na rôzne
inovačné aktivity ako je nákup licencií, technológií, ochrana a registrácia duševného
vlastníctva, podpora nového dizajnu a inovatívnych služieb. Rovnako je možné podporovať
spoločné aktivity sektora vysokých škôl, akadémie vied, výskumných inštitúcií s podnikovým
sektorom. Podpora spin-off aktivít či už z podnikovej alebo akademickej sféry. Na tieto
nástroje je potrebné aktivizovať ako verejné zdroje- štátny rozpočet, štrukturálne fondy EÚ
tak i súkromné zdroje najmä z podnikovej sféry, z bánk a investičných fondov.
Sektorové priority
Sektorové priority boli určené na základe analýzy a poznania potenciálu slovenských
podnikov a výskumnej základne na základe dialógu s podnikateľskou a výskumnou obcou.
Sú odrazom reality a umožnia zdynamizovať odvetvia ktorých potenciál je tradične vysoký.
Nie sú postavené na snahe určiť moderné priority na ktoré však podniková sféra nemá
absorpčné kapacity. Na druhej strane nie je vylúčená podpora uplatňovania výsledkov iných
vedných disciplín v praxi.
86