do – l - datasolution.sk

najhrubšia (pri stredne otvorenej zrenici 0,3 – 0,6 mm), nepravidelná, vlnitá svetlejšia čiara, kt. delí
dúhovku na úzku vnútornú zónu (anulus iridis minor) a ~ 2-násobne širokú vonkajšiu ciliárnu zónu
(anulus iridis major).
Obidve zóny majú svoju charakteristickú a väčšinou individuálnu kresbu. Na zrenicovej zóne sú
viditeľné nepravidelné radiálne lišty, medzi kt. sú temnejšie zrenicové krypty; na ciliárnej zone je
radiálne pásikovanie pravidelnejšie a v jej periférii moţno rozpoznať koncentrické kontrakčné riasy.
Pri vonkajšom okraji sú drobné ciliárne krypty, kt. podobne ako zrenicovými kryptami presakuje
komorová tekutina do dúhovkových ciev. Periférny okraj dúhovky (margo ciliaris) prechádza do
vráskovca a je zaclonený limbovým okrajom skléry.
Skladba dúhovky – dúhovka sa skladá z 2 vývojovo odlišných vrstiev, resp. listov: predného
(stroma iridis, mezodermového pôvodu ako celá tunica media oculi) a zadného, sietnicového (pars
iridica retinae, vývojovo patrí k sietnici).
Stroma iridis je zloţená z veľkého mnoţstva krvných ciev väčšinou radiálneho priebehu, ako aj z
riedkeho kolagénneho väziva s malým mnoţstvom fibríl a rozvetvených väzivových buneik s
menlivým mnoţstvom pigmentu. Prítomnosť bohatej siete krvných ciev podmieňuje hubovitú
konzistenciu strómy. Vpredu aj vzadu je stróma zahustená do tenkej prednej a zad-nej hraničnej
vrstvy. Predná hraničná vrstva je bezcievna, obsahuje početné chromatofory a je podkladom pre
tenkú, nesúvislú vrstvu endotelových buniek prednej očnej komory, kt. sem prichádza cez
iridokorneálny uhol zo zadnej plochy rohovky. V miestach krýpt chýba aj epitel a hraničná vrstva,
takţe komorová tekutina má priamy prístup k cievam dúhovkovej strómy.
Bunky zadnej hraničnej vrstvy pochádzajú z materiálu pôvodného očného pohárika (ektoderm) a
diferencujú sa počas vývoja na lúčovito usporiadané svalové vlákna, kt. predstavujú m. dilatator
pupillae. Trocha povrchnejšie sa v dúhovkovej stróme z rovnakého materiálu vyvíja kruhový zvierač,
m. sphincter pupillae, kt. vlákna zaberajú len úzky lem pri zrenicovom okraji dúhovky pod anulus
iridis major.
Pars iridica retinae predstavuje zadný list dúhovky, prechádza na facies posterior iridis z vráskovca
a je súčasťou a pokračovaním pars caeca retinae. Bunky tejto vrstvy sú v jednom rade, cylindrické a
napchaté pigmentom, kt. zakrýva aj hranice medzi bunkami.
Hladké svalové vlákna dúhovky sa diferencujú z ektodermových buniek pôvodného očného
pohárika; sú usporiadané dvojakým spôsobom: 1. M. sphincter pupillae, zvierač zrenice, tvorí tenký,
~ 1 mm široký zväzok svalových vláken v hlbšej vrstve strómy pri zrenicovom okraji dúhovky.
Inervujú ho parasympatikové postgangliové vlákna n. oculomotorius, kt. vychádzajú v zmiešaných
nn. ciliares breves z ggl. ciliare. Pregangliové vlákna majú pôvod v malobunkovom
parasymaptikovom jadre n. oculomotorius v mezencefale (Edingerovo-Westphalovo jadro). 2. M.
dilatator pupillae, rozširuje zrenicu; tvorí tenkú prechodnú vrstvičku medzi strómou a zadným listom
dúhovky. Je uloţený periférnejšie ako zvierač, pribliţne pod anulus iridis major a jeho vlákna sú
usporiadané lúčovite. Inervujú ho sympatikové vlákna, kt. vychádzajú z Budgeovho centra (centrum
ciliospinale v mieche, v rozpätí C 8 –Th 1 ) cez krčné gangliá a pozdĺţ a. carotis interna a jej vetiev do
ggl. ciliare, odtiaľ v zmiešaných nn. ciliares breves do bulbu.
Súhra obidvoch svalov podmieňuje veľkosť zrenice a reguluje mnopţstvo svetelných lúčov
prichádzajúcich do oka. Pri náhlom osvetlení sa zrenica reflektoricky zúţi (miosis), kým pre
prechode do tmy sa rozšíri (mydriasis). Pri max. mióze je Ø zrenice ~ 1,5 mm, pri max. mydriáze 9
aţ 10 mm. Vzdialenosť stredov zreníc obidvoch očí u dospelých muţov je ~ 65 mm, u ţien ~ 62 mm.
Dráha okulopupilárneho reflexu vedie od tyčiniek a čapíkov sietnice po vláknach zrakového nervu
do area praetectalis mesencephali, odtiaľ ide do Edingerovho-Wastphalovho jadra a späť po
vláknach n. oculomotorius k m. sphincter pupillae.