do – l - datasolution.sk

dyzontológia – [dysontologia] náuka o chorobných a rastových poruchách
dyzonychóza – [dysonychosis] úchylka rastu nechtov.
dyzopia – [dysopia] krátkozrakosť.
dyzorexia – [dysorrhexia] zníţená chuť do jedenia, nechuť; por. anorexia.
dyzória – [dysoria] syn. dyshorosis, porucha bariérovej funkcie cievnej steny prejavujúca sa zvýšenou
priepustnosťou.
dyzortografia – [dysorthographia] výbojovo podmienená neschopnosť zvládnuť pravopisné pravidlá.
dyzosmia – [dysosmia] porucha →čuchu.
dyzosteogenéza – [dysosteogenesis] porucha vývoja kostí.
dyzosteoskleróza – [dysosteosclerosis] vrodená dysplázia kostry charakterizovaná nanizmom,
sklerózou axiálnych častí kostry, prerednutím metafýz a platyspondýliou. Ide o recesívne dedičné
ochorenie viazané na chromozóm X (postihuje len chlapcov), jestvuje však aj autozómovo recesívne
dedičná forma. Klin. Sa prejavuje nanizmom, zvýšenou fragilitou kostí, anomáliou dentície
(oneskorené al. chýbajúce prerezávanie zubov, hypoplázia skloviny), príp. atrofia n. opticus s
oslepnutím, parézou n. facialis následkom zúţenia kraniálnych nervových kanálov, zriedka
cerebrálnymi záchvatmi kŕčov. Prítomné sú loţiskové depigmentácie. Na rtg sa zisťuje
osteoskleróza lebky, rebier, kľúčnej kosti, lopát bedrových kostí a rúrovitých kostí s prerednutím
rozšírených metafýzových zón.
dyzostóza – [dysostosis] →dysostosis.
dyzúria – [dysuria] sťaţené al. bolestivé močenie, často spojené s častým močením (polakisúriou). Jej
príčinou bývajú prekáţky odtoku moču, infekcie močových ciest, zriedkavejšie neurol. funkčné al.
psychogénne podmienené poruchy. Dyzurický syndróm – termín označujúci nekomplikovaný
močový infekt s asymptomatickou →bakteriúriou postihujúci najmä ţeny.
dzenizmus – japonský budhistický smer, kt. cieľom je prekonať vlastné ja pomocou rozjímania a takto
aktivizovať svoje duševné sily.
dzeta – písmeno g. abecedy (∂).
Dzierzynskyho syndróm – [Dierzynsky, W., charkovský lekár] →syndrómy.
Dziuban, Martin – (1892 Sanok – 1970 Bratislava) lekár-parazitológ, helmintológ. Študoval v Prahe a
na univerzite Johna Hopkinsa v Baltimore. Pôsobil krátko v Prahe, Košiciach, potom na
Podkarpatskej Ukrajine (Uţhorod, Chust) a nakoniec v Bratislave. Spoluzakladateľ slov.
parazitológie. Z početných odborných prác významnejšie sú: Spolupráca praktického lekára s
bakteriologicko-sérologickým laboratóriom (Uţhorod 1938); O význame dezinfekcie a dezinsekcie
(Martin 1942); Malária (Martin 1934); Infekčné choroby (Bratislava 1945); Hlístové ochorenia a
ochrana proti nim (Bratislava 1954); Helmintózy a boj proti nim (Bratislava 1960); Nákazy vyvolané
červami a článkonoţcami (Bratislava 1965).
džinizmus – [čín. dţin vykupiteľ] indické filozofické učenie. Jeho zakladateľom bol Mahávíra (,,Veľký
hrdina“, 599 – 527 pred n. l.). Svet sa od večnosti skladá z oţivenej individuálnej duše (dţíva) a
neoduševnenej hmoty (adţíva). V dţívach je vloha k vševedeniu, mravnej dokonalosti a večnej
blaţenosti. Nemôţu však túto vlohu realizovať, pretoţe od sú samého počiatku presiaknuté, akoby
nakazené materiálnymi látkami. S kaţdou činnosťou vniká do duše hmota a tak sa dokonalé a
nesmrteľné duše stávajú smrteľnými bytosťami. Spasenie duše z tejto väzby je moţné, ak sa z nej
odstráni látka, kt. do nej prenikla a zabráni vnikaniu novej. Cesta k tomu vedie cez prísne asketické
pokanie, čím sa táto látka vylučuje, a prísne ctnostný ţivot, kt. zabraňuje prenikanie nových látok.