Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
Dysgenéza hybri<strong>do</strong>v <strong>–</strong> genet. angl. hybrid dysgenesis, sy. korelovaných genet. abnormalít, kt. sa<br />
vy<strong>sk</strong>ytujú v jednej línii hybri<strong>do</strong>v (samčej al. samičej) vzniknutých kríţením kmeňov Drosophila<br />
samčieho typu obsahujúceho P- al. I-element a samičieho neobsahujúceho tieto elementy.<br />
Dysgenéza retikulárna s vrodenou aleukocytózou →dysgenesis reticularis.<br />
dysgenitalismus, i, m. <strong>–</strong> [dys- + l. genitalis rodiaci] dysgenitalizmus, funkčná al. anat. porucha<br />
pohlavných orgánov.<br />
dysgerminóm <strong>–</strong> [dysgerminoma] ná<strong>do</strong>r z primordiálnych zárodkových buniek, najčastejším je d.<br />
ovária.<br />
Dysgerminóm ovária <strong>–</strong> malígny ná<strong>do</strong>r vaječníka z primordiálnych zárodkových buniek. Postihujúci<br />
väčšinou mladé ţeny (asi v 50 % sa vy<strong>sk</strong>ytuje u pacientiek < 20. r.), v ne<strong>sk</strong>oršom veku je zriedkavý.<br />
Vysoké riziko vzniku d. o. je pri gonozómovej mozaike 45,X/46,X, príbuzných mozaikách s<br />
chromozómomY v jednej z bunkových línií a čistej dysgenéze gonád s karyotypom 46,XY.<br />
Makro<strong>sk</strong>opicky ide o solidný, guľovitý al. hrubo laločnatý ná<strong>do</strong>r medulárnej al. strfedne tuhej<br />
konzistencie veľkosti 10 cm aţ hlavy. Časté sú v ňom nekrózy a hemorágie. Ná<strong>do</strong>rové bunky sú<br />
veľké, okrúhle, ich jasná cytoplazma je svetlá, bohatá na glykogén, jadrá obsahujú dvojnásobné<br />
mnoţstvo DNA. Menlivé mnoţstvo strómy býva prestúpené lymfocytmi. Hormonálne býva ná<strong>do</strong>r<br />
neaktívny, lebo vzniká z nediferencovanej pohlavnej ţľazy. V 10 <strong>–</strong> 20 % však má príznaky<br />
malígnosti.<br />
Klin. prejavy závisia od veľkosti (tlak na tráviace a močové ústroje). Podlieha degeneratív-nym<br />
zmenám, môţe torkvovať okolo stopky al. pra<strong>sk</strong>núť pod obrazom akút. brucha; príp. infekcia sa<br />
prejaví horúčkou. Inokedy sa prejaví účinkom vylučovaných hormónov a svojou malígnosťou.<br />
Dg. sa stanoví na základe palpačného vyšetrenia vagíny a rekta, príp. sonografie, en<strong>do</strong><strong>sk</strong>opie,<br />
pneumopelvigrafie a CT. Konečnú dg. určí histol. nález.<br />
Th. je operačná. Jednostranné opuzdrené d. mladých ţien, kt. chcú zachovať moţnosť mať deti, sa<br />
môţu liečiť jednostrannou ooforektómiou. Druhý vaječník moţno často zachrániť, lebo len 5 <strong>–</strong> 10 %<br />
ná<strong>do</strong>rov je obojstranných (th. úspech je 80 <strong>–</strong> 90 %). Pokročilé formy a u ţien, kt. uţ nechcú mať deti<br />
by ali byť liečení totálnou brušnou hysterektómiou a obojstrannou salpingo-ooforektómiou s<br />
omentektómiou. Ná<strong>do</strong>r je rádiosenzitívny. D. o. je homológny, histol. totoţný so →seminómom<br />
semenníka.<br />
dysgerminoma, tis, n. <strong>–</strong> [dys- + l. germen záro<strong>do</strong>k + -oma bujnenie] →dysgerminóm<br />
dysgeusia, ae, f. <strong>–</strong> [dys- + g. geusis chuť] →dysgeuzia.<br />
dysgeuzia <strong>–</strong> [dygeusia] parageuzia, prechodná kvalit. al. kvantit. porucha vnímania chuti, analógia<br />
somestetickej parestézie. D. vzniká kvalit. zmenou vzruchovej signalizácie v chuťovom analyzátore,<br />
neobvyklou kombináciou dráţdenia jednotiek rôznych zmyslových kvalít; →chuť. Za patol. stavov<br />
môţe byť vnímanie chuti zníţené al. úplne chýbať. Ageuzia <strong>–</strong> úplné chýbanie chuti, je ajčastejšie<br />
následkom kôrových lézií v oblasti gyrus hippocampi al. prerušenia tractus solitarius v ponse.<br />
Čiastočná strata chuti (len na niekt. časti jazyka) byvá pri nervových léziách uloţených viac na<br />
periférii. Hypogeuzia <strong>–</strong> zníţené vnímanie chuti sa vy<strong>sk</strong>ytuje u silných fajčiarov a ľudí zvyknutých na<br />
horúcu a dráţdivú stravu, ako aj so zníţeným čuchom (pri nádche).<br />
Stratu chuti v predných 2/3 jazyka vyvolávajú lézie chorda tympani al. ggl. geniculatum, najčastejšie<br />
následkom stre<strong>do</strong>ušnéhozápalu, pri kt. vzniká poškodenie vláken chorda tympani al. n. facialis. Pri<br />
dlhotrvajúcich zápaloch stre<strong>do</strong>ušia môţe nastať úplná strata chuti v predných častiach jazyka.<br />
Po<strong>do</strong>bne pri herpes zoster oticus môţe vzniknúť ageuzia tým, ţe vírus vyvolá poškodenie n. facialis.<br />
Zníţené vnímanie chuti má za násle<strong>do</strong>k aj vymiznutie hubovitých a listovitých papíl (pri karenčnej