You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
Z klin. hľadi<strong>sk</strong>a najvýznamnejšou zloţkou d. o. je odpor dýchacích ciest (resistance of air-ways,<br />
R aw ). Je to zmena alveolárneho tlaku v kPa potrebná na prietok 1 litra vzduchu za s. Obrátenou<br />
hodnotou R aw je vodivosť dýchacích ciest (G aw ). Pomer vodivosti dýchacích ciest a<br />
vnútrohrudníkového objemu (TGV), pri kt. bola vodivosť vyšetrená, sa nazýva špecifická vodivosť<br />
(SG aw ). Jednotkou je s -1 .kPa -1 (cm H 2 O -1 .s -1 ).<br />
R aw vzniká vzájomným trenín molekúl prúdiaceho vzduchu a molekúl vzduchu o steny dýchacích<br />
ciest. Pri vdychu sa tlak na začiatku dýchacích ciest rovná atmosferickému tlaku, tlak na konci<br />
dýchacích ciest sa nazýva alveolárny tlak, vyšetruje sa celotelovým pletyzmografom; prietok v<br />
dýchacích cestách sa meria pneumotachografom.<br />
Postup vyšetrenia: vyšetrovaný sedí v pletyzmografickej kabíne, pomocou náustka je pripojený na<br />
pneumotachograf, ústami dýcha vzduch prehrievaný na tel.<br />
teplotu a zvlhčovaný. Pri vdychu sa hrudník rozpína a<br />
alveolárny tlak klesá pod hodnotu atmosferického tlaku. S<br />
rozširovaním hrudníka sa zvyšuje tlak v kabíne (meria sa<br />
citlivým tlakometrom). Zvýšene tlaku v kabíne je pribliţne<br />
priamoúmerné poklesu tlaku v alveoloch. Pri výdychu sa<br />
hrudník zmenšuje, tlak v kabíne klesá a alveolárny tlak prevýši<br />
hodnotu okolitého atmosferického tlaku. Z merania tlaku v<br />
prakticky vzduchotesnej kabíne moţno po korekcii a kalibrácii<br />
zistiť h<strong>do</strong>notu alveolárneho tlaku v kaţ<strong>do</strong>m okamihu dychového<br />
cyklu.<br />
Odpor dýchacích ciest za normálnych okolností a pri ich zúţení<br />
Pri súčasnej registrácii zmien prietoku pri ústach (zvislá os) a zmien tlaku v kabíne (horizontálna os)<br />
v priebehu pokojného dýchania sa zí<strong>sk</strong>a na súradnicovom zapisovači krivka odporu dýchacích ciest<br />
(obr.). Rozoznáva sa na nej: 1. inspiračná časť (IN), kt. siaha od nulového prietoku nahor; 2.<br />
exspiračná časť (EX), kt. je pod vo<strong>do</strong>rovnou čiarou označujúcou nulový prietok. Pri nepravidelnom<br />
tvare krivky (B) al. tvare golfovej palice (C) sa zvýrazňuje odlišnosť dvoch najčastejších metód<br />
hodnotenia <strong>sk</strong>lonu krivky. Podľa Ulmera sa priamka preloţí cez najvzdialenejšie inspiračné a<br />
exspiračné body (R t ), kým podľa Quanjera sa R aw určuje zo <strong>sk</strong>lonu inspiračného a exspiračného<br />
ramena pri prietoku 0,5 l/s (R a ). Pre väčšiu citlivosť sa viac pouţíva Ulmerova metóda. (D).<br />
zodpovedajúca tlaku v kabíne), kt. sa zí<strong>sk</strong>a registráciou tzv. uzáverovej krivky (totoţnej s krivkou<br />
potrebnou na výpočet TGV pletyzmografickou meto<strong>do</strong>u). Odpor dýchacích ciest sa potom rovná<br />
podielu tangensov obidvoch uhlov korigovaného na meracie rozsahy, kalibráciu a odpor sieťky<br />
pletyzmografu. Okrem pletyzmografu s konštantným objemom sa pouţíva aj pletyzmograf s
Change language