do – l - datasolution.sk

nachádzajú mononukleárne bunky a mastocyty. Diabetická d. sa môţe prejaviť ako
kardiovaskulárna, gastrointestinálna a urogenitálna autonómna neuropatia (→neuropathia
diabetica), sudoromotorická dysfunkcia, abnormálne reakcie zreníca, symptomatická hypoglykémia
a i. (→diabetes mellitus).
dyzekvilibračný syndróm →syndrómy.
dyzekvilibrium – [dysequilibrium] nerovnováha.
dyzembryóm – [dysembryoma] útvar vzniknutý následkom poruchy embryonálneho vývoja z
jednotlivých zárodočncýh listov.
Heteroplastické dyzembryóm pozostávajú z buniek, kt. nie sú miestneho pôvodu. Patria sem napr.
epidermoidné a dermoidné cysty a teratómy.
Homoplastické dyzmebryóm sa skladajú z bunkových elementov, kt. svojou morfológiou
pripomínajú tkanivá al. orgány z blízkeho susedstva. Zahrňujú bronchogénne, ezafagogénne,
gastrogénne, enterogénne cysty a i.
dyzémia – [dyshaemia] chorobné zloţenie krvi, porušené, nerovnomerné prekrvenie tkaniva; zried.
dyzentéria – [dysenteria] črevná úplavica. Rozoznáva sa amébová a bacilárna d.
Amébová dyzentéria →amebóza.
Bacilárna dyzentéria – syn. šigelóza, akút. kolitída vyvolaná →Shigella dysenteriae
(Enterobacteriaceae). V typických prípadoch býva spojená s tenezmami, hnačkou a
hlienovokrvavou stolicou. Šigely sú gramnegat., nepohyblivé paličk, odolné voči chladu, dobre
rostúce v zásaditom pH, citlivé na teplotu nad 60 °C, vyschnutie i beţné dezinfekčné prostriedky.
Podľa sérologických vlastností sa zaraďujú do 4 skupín: 1. Shigella dysenteriae s typmi 1 – 10. Typ
1 sa predtým označoval ako Sh. shigae. Je to jediný typ produkujúci exotoxin; tento mikrób vyvoláva
na Ďalekom východe a v oblasti trópov ťaţké ochorenie. Do této skupiny patria mikróby predtým
označované ako Sh. schmitzi a Sh. parashigae. Sérotypy tejto skupiny patria u nás k výnimočne sa
vyskytujúcim. 2. Shigella flexneri so sérotypmi la, lb, 2a, 2b 3a 3b, 3c 4a 4b, 5, 6, X a Y. U nás sú
pôvodcom asi 10 % prípadov d. V Európe ich pribúda smerom na vcýhod, v USA tvoria 70 – 80 %.
3. Shigella boydii s typmi 1 – 15. Tieto ochorenia sú u nás ojedinelé, obvykle importované z vých.
Stredomoria a Blízkeho východu. Priebeh býva veľmi mierny. 4. Shigella sonnei-sérotyp – u nás
najbeţnejší, v Európe častosti pribúda smerom na západ. Sh. sonnei sa na epidemiol. účely delí na
lyzotypy.
Prameňom nákazy je chorý človek, rekonvalescent al. nosič bacilov. Nebezpečné sú najmä
ambulantné formy ochorenia ľudí, kt. prichádzajú do styku s potravou. Človek vylučujúci šigely môţe
preniesť nákazu priamo rukami znečistenými mikročiastočkami stolice (nákaza špinavých rúk),
kontaminovanými potravinami, vodou a predmetmi. Na šírení pôvodcov nákazy sa môţu
zúčastňovať aj muchy, najmú ak majú prístup k výkalom a odtiaľ k jedlu. Nákazlivosť trva do
skončenia vylučovania šigel stolicou. Počet hlásených prípadov nezodpovedá skutočnému výskytu
ochorenia.Pretoţe šigely ľahko prerastá beţná flóra, je vhodné pri podozrení na d. odoberať stolicu
na deoxycholátové tampóny, na kt. šigely pretrvávajú dlhý čas a znesú aj dlhší transport.
Pozitivita v rekonvalescencii býva obyčajne krátkodobá, ale môţe petrvávať aj týţdne a mesiace. D.
je typická choroba špinavých rúk. Vnímavosť je všeobecná, kontagiozita vysoká; medzi jednotlivými
sérotypmi nie je skríţená imunita. Po prekonaní choroby je len nízky stupeň odolnosti, protilátková
odpoveď je nízká a recidívy tým istým sérotypom sú časté. Napriek tomu, ţe šigely preţívajú na
potravinách aj niekoľko d (v mlieku 12 d, vo vode > 100 d, v sére a mäse i mesiace), je častšjší
priamy prenos. U nás v lete a v teplom pásme po celý rok sú pre prenos významné muchy, kt.