do – l - datasolution.sk

3. Redistribúcia K + z buniek – nastáva pri týchto stavoch:
• Alkalóza – vyvoláva len krátkodobú hyperkaliémiu (napr. podávanie zásaditých infúznych rozt.), pri
dlhotrvajúcej alkalóze sa zvyšuje vylučovanie K + a vzniká deficit K + v bunkách a hypokaliémia.
• Pôsobenie inzulínu a pozit. energetická bilancia – anabolické procesy, vysoký prívod glukózy al.
zmesi aminokyselín vyvolávajú akumuláciu K + v bunkách. Hypokaliémia sa môţe zisťovať aj pri
inzulinóme.
• Nadbytok aldosterónu (prim. a sek. aldosteronizmus) al. glukokortikoidov (Cushingov sy., th.
kortikosteroidmi).
• Bartterov sy. – prim. deficit chloridov s hypochloremickou alkalózou, polyúriou a polydipsiou,
hyperrenínovým hyperaldosteronizmom, zvýšením stabilných metabolitov prostaglandínov a aktivity
kalikreínu v moči a sére.
4. Pseudohypokaliémia – vzniká napr. pri nesprávnom odbere krvi zo ţily, do kt. sa podáva infúzia
(dilúcia).
Klin. prejavy hypokaliémie – dostavujú sa pri poklese K + < 2,5 mmol/l. Sú to apatia, parestézie,
prejavy zníţenej nervosvalovej dráţdivosti (zníţenie šľachových reflexov, svalová slabosť aţ kŕče,
zníţená elektr. vodivosť), zmeny na EEG, anorexia, nauzea, atónie hladkého svalstva s obstipáciou.
Pri poklese K + < 2,0 mmol/l sa dostavujú chabé obrny kostrového svalstva, najmä hltacieho a
dýchacieho, subileózne stavy aţ paralytický ileus, atónia močového mechúra, dilatácia srdca.
Charakteristické sú zmeny na EKG (ploché aţ negat. vlny T, depresia segmentu S–T, predlţenie
intervalu Q–T, a výrazné vlny U, tachykardia, extrasystoly, arytmie).
Pri chron. deficite K + sa vyvíja kaliopenická nefropatia charakterizovaná poklesom glomeru-lovej
filtrácie, no najmä tubulárnymi poruchami s izostenurickou polyúriou.
Príznaky hypokaliéme závisí od rýchlosti poklesu K + v plazme. Koncentrácia K + v sére neposkytuje
správnu informáciu o celkových zásobách K + v tele. Odhaduje sa, ţe pri zníţení sérovéhoho K + o 1
mmol/l je jeho deficit v tele asi 300 mmol. Táto závislosť je pribliţná a predpokladá, ţe nenastala
zmena acidobázickej rovnováhy, koncentrácie inzulínu al. aldosterónu. Ak chceme získať obraz o
stave jeho zásob, treba súčasne sledovať bilanciu prívodu minerálov a vody a ukazovatele
acidobázickej rovnováhy.
Úprava deficitu K + sa dosahuje prídavkami K + navhodnejšie v potrave, príp. vo forme prídavkov K + .
Pri aplikácii K + treba vţdy zohľadňovať funkciu obličiek. Pri stavoch ohrozu-júcich ţivot sa podáva
centrálnym katétrom KCl, avšak rýchlosťou < 40 mmol/h, aby sa náhlym vzostupom K + v krvi
neohrozila funkcia myokardu a zastavenie srdcovej činnosti v diastole. Po i. v. podaní K + sa jeho
hodnota v mimobunkovej tekutine vyrovnáva za niekoľko minút, ekvilibrácia medzi extracelulárnym
priestorom a bunkami aţ za mnoho h.
drastica (remedia) – [g. drastikos pôsobivý, silný] drastiká, silne pôsobiace lieky.
Drastinetten ® (Herbrand) – antihistaminikum; →metapyrilén.
Drat ® (M & B) – antikoagulačne pôsobiace rodenticídum; →chlórfacinón.
drau ni kau – [drau list, ni koncovka genitívu, kau strom] anxiózno-fóbický sy. z Fidţi ako
nadprirodzený výklad chorobných emočných reakcií na záťaţ.
dravce – Accipitres, vtáky so silnými pazúrmi na nohách. Vrchná časť zobáka je oblúkovite ohnutá,
koniec zahrotený, čo súvisí s lovením ţivej potravy. Koreň zobáka pokrýva ţltkastá blanka. D.
zväčša rýchlo lietajú, majú výborný zrak. Hniezda si stavajú v korunách vysokých stromov. Hniezdia
raz do roka. Mláďatá sa veľmi pomaly vyvíjajú, kŕmia ich dospelé. U nás hniezdi asi 22 druhov.
Najznámejšie čeľade: supovité, jastrabovité a sokolovité.