do – l - datasolution.sk

glositíde). Niekedy sa ageuzia al. dysgeuzia vyskytuje u adolescentov a hysterických pacientov, kt.
ich núti jesť popol, soľ, ocot ap.
Okrem zníţenia aţ straty vnímania chuti môţe ísť o rôzne pachute v zmysle nepríjemných
chuťovych vnemov (pocity horkosti, slaného, kovovej, korenenej chuti ap.), tzv. dysgeuzie. Ich
najčastejšou príčinou je prítomnosť rôznych kovov v ústach, kt. vyvolávajú galvanické dráţdenie.
Okrem iných pocitov si pacienti sťaţujú na pocit kyslosti al. kovovú príchuť (ako keď sa dotknú
jazykom nabitej vreckovej batérie). Kovové pocity sa dostavujú pri otravách soľami ťaţkých kovov
(Hg, Bi, As) al. pri th. zlúč. týchto kovov. Nepríjemnmé chuťové pocity sa udávajú aj pri niekt.
zápalových ochoreniach sliznice ústnej dutiny, hnisavom procese v ústach al. nosohltane,
presakovaní dezinfekčných rozt. zo zubov ap. Pri niekt. chorobách ţalúdka a lingua villosa uvádzajú
pacienti nepríjmené chuťoivé pocity v ústach (nezamenť s foetor ex ore). Pomerne časté, najmä v
pokročilejšom veku sú pocity horkosti, slanej al. sladkej chuti bez zjavnej objektívnej príčiny.
Súčasne bývajú príznaky neurastenického sy., príp. mozgovej aterosklerózy. Tieto chuťové
parestézie vznikajú pp. dráţdením parasympatikových vláken chorda tympani.
Th. – je kauzálna, th. neurogénnych a psychogénnych d. býva ťaţká, treba konzultovať s
neurológom, príp. psychiatrom.
dysglossia, ae, f. – [dys- + g. glóssa jazyk] dysglosia, porucha výslovnosti.
dysgnathia, ae, f. – [dys- + g. gnathos čeľusť] →dysgnátia.
dysgnátia – [dysgnathia] nepravidelné utváranie čeľusti s poruchami uloţenia chrupu.
dysgnosia, ae, f. – [dys- + g. gnósis poznávanie] dysgnózia, porucha gnostickej funkcie, porucha
identifikácie a poznania predmetov.
Dysgnosia acustica – ,,duševná hluchota“, neschopnosť rozpoznávať predmety a zvieratá podľa
zvuku, kt. vydávajú.
Dysgnosia tactilis – hmatová dysgnózia, neschopnosť rozpoznávať predmety hmatom.
Dysgbosia visualis – porucha rozpoznávania predmetov podľa ich vzhľadu.
dysgrafia – [dysgraphia] porucha písania, písomného vyjadrovania, pokladá sa za jeden aspekt
→dysfázie. Porucha reči podmienená fokálnou léziou mozgu. Pacient sa vedel predtým vyjadrovať
písomne, nejde teda o neschopnosť písania malých detí al. sotva gramotnej, resp. mentálne
retardovanej osoby. Schopnosť písomného prejavu sa vyvíja neskoršie neţ hovorená reč. Preto u
afatikov je porucha písania postihnutá výraznejšie ako schopnosť artikulácie.
dysgraphia, ae, f. – [dys- + g. grafein písať] →dysgrafia.
dysgramatizmus – [dysgrammatismus] – psych. neschopnosť produkovať gramaticky správnu reč.
Na rozdiel od →agramatizmu sa týka viac gramatických chýb v reči detí. Môţe ísť o neschopnosť
tvoriť vety, chybnú tvorbu koncoviek a i. funkčných zloţiek slov. Vyskytuje sa pri oneskorom vývoji
reči, centrálnych poruchách reči, sluchu, familiárnych rečových poruchách a mentálnej retardácii;
→akatafázia.
dysgrammatismus, i, m. – [dys- + g. gramma zápis] →dysgramatizmus.
dysgrypnia, ae, f. – [dys- + g. agreó zápasím o spánok] dysgrypnia, porucha spánku, zaspávania.
dyshaematopo(i)esis, is, f. – [dys- + g. haima krv + g. poiésis tvorenie] dyshemopoéza, porušená
tvorba krvi.
dyshaemia, ae, f. – [dys- + g. haima krv] →dyzémia.
dyshaphia, ae, f. – [dys- + g. hafé dotyk] dyshafia, porucha hmatu.