do – l - datasolution.sk

Na mnohé org. látky pôsobí HNO 3 tak, ţe sa jeden al. niekoľko atómov vodíka v molekule org. zlúč.
nahradzuje skupinou –NO 2 . Tento pochod sa nazýva nitrácia.
HNO 3 sa pouţíva zvonka, napr. na vypaľovanie bradavíc na koţi; po spálení tvorí ţlto sfarbe-né
xantoproteínové škvrny, kt. sú produktom nitrácie cyklických aminokyselín.
Soli HNO 3 sa nazývajú dusičnany (nitráty, Salia nitrica). Sú veľmi dobre rozp. vo vode.
Najdôleţitejšie dusičnany sú tzv. liadky, napr. liadok sodný NaNO 3 , draselný KNO 3 , amónny
NH 4 NO 3 , vápenatý Ca(NO 3 ) 2 .
Biologický význam dusíka
Pri tvorbe zemskej kôry a jej ďalšom ochladzovaní bola väčšina atmosferického N vo voľnom stave.
Zlúč. viazaného N nevyhnutné na ţivot sa utvorili tak, ţe časté a mohutné elektr. Výboje v teplej a
veľmi vlhkej atmosfére vyvolávali v dávnych geologických dobách čiastočný rozklad vodnej pary na
vodík a kyslík, s kt. sa atmosferický N zlučoval na oxid dusnatý. Oxid dusnatý sa potom menil na
NO 2 a kys. dusičnú, kt. spolu s daţďom dopadala na zem a neutralizovala sa soľami slabších kys.
(napr. uhličitanom).
Soli kys. dusičnej sa stali východiskovým materiálom na syntézu bielkovín v rastlinách. Org. zlúč. N
(bielkoviny) sú potravou pre vyššie organizované systímy – ţivočíchy. Tie asimilujú a metabolizujú
rastlinné bielkoviny a N vylučujú vo forme odpadových produktov, napr. amoniak, močovinu, kys.
močovú ap., kt. sa dostávajú do pôdy a vôd. Aj pozostatky organizmov po zahynutí sa dostávajú do
pôdy a vôd. V pôde účinkom osobitných druhov baktérií prekonávajú zloţité biochemické zmeny
(,,hnijú“), pričom veľká časť v nich viazaného N prechádza nakoniec na amoniak amónne soli
(amonifikácia). Vzniknutý amoniak môţu rastline bezprostredne zuţitkovať, ale v podstate podlieha
v pôde ďalším premenám, oxiduje sa aţ na soli jmys. dusičnej (nitrifikácia účinkom nitrózobaktérií a
nitrobaktérií). Oxidácia amoniaku a amónnych solí je pre ne zdrojom energie nevyhnutnej na ţivot.
Nitrózobaktérie (napr. Nitrosomonas) oxidujú amoniak na kys. dusitú podľa reakcie
2 NH 3 + 3 O 2 = 2 HNO 3 + 2 H 2 O;
kým nitrobaktérie (napr. Nitrobacter) oxidujú kys. dusitú na kys. dusičnú
2 HNO 2 + O 2 = 2 HNO 3 ;
Vznikajúca kys. dusičná reaguje s uhličitanmi v pôde za tvorby dusčinanov, kt sa opäť asimilované
rastlinami, a celý cyklus sa opakuje.
Organizmy neasimilujú N s výnimkou niekt. rias, húb, machov, lišajníkov a baktérií. Ţivočíchy v
atmosfére čistého N veľmi rýchlo hynú, nie však pre jeho toxickosť, ale pre nedostatok kyslíka.
Niekt. pôdne baktérie (napr. Azotobacter, Rhizobium) sú schopné pútať priamo elementárny N zo
vzduchu za obyčajnej teploty a tlaku a premieňať ho na rôzne anorg. a org. dusíkaté zlúč. (tzv.
azobaktérie). Iné pôdne baktérie pri nedostatku kyslíka odnímajú kyslík z dusičnanov, redukujú ich
za uvoľnenia elementárneho N. Činnosť týchto denitrifikačných baktérií (napr. Pseudomonas)
spočíva v tom, ţe časť viazaného N, kt. je prístupný rastlinám (vo forme dusičnanov), sa mení na
asimilovateľnú formu (voľný N). Do pôdy sa teda nevracia všetok N, kt. bol zloţkou uhynutých rastlín
a ţivočíchov, ale časť uniká do vzduchu. Úbytok sa však nahradzuje kys. dusičnou vznikajúcou vo
vzduchu pri elektr. výbojoch.
Metabolizmus dusíka
Organizmus prijíma N najmä vo forme bielkovín. Pri úplnej karencii bielkovín metabolizuje človek
denne asi 25 – 54 mg N/kg tel. hm. (1 g N/m 2 ), t. j. u jedinca váţiaceho 70 kg asi 3,8 g (endogénne
minimum N), čo zodpovedá 2,42 g bielkovín. Ukazovateľom prívodu bielkovín je vylučovanie
celkového dusíka (→dusíková bilancia).