do – l - datasolution.sk

Ductus Cuvieri – [de Cuvier, Baron Georges, 1769 – 1832, paríţsky prírodovedec] embryonálna
ţila vzniknutá spojením hornej a dolnej kardinálnej ţily, vyúsťujúca do srdca.
Ductus cysticus – vývod ţlčníka. Prebieha v pokračovaní krčka ţlčníka dozadu a mediálne ako 3
mm široký a 2 – 4 cm dlhý, kraniálne vyhnutý kanál. Jeho prvý úsek je špirálovito priškrtený ako na
krčku (pars valvularis), druhý úsek je hladký (pars glabra). D. c. vstupuje s pravou vetvou a.
hepatica a v. portae do omentum minus a vyúsťuje pod ostrým uhlom do →ductus hepaticus, s kt.
utvára →ductus choledochus. Niekedy vyúsťuje v ductus hepaticus dexter; →ductus choledochus.
Ductus deferens – semenovod, vývodná cesta z nadsemenníka. Prebieha po obidvoch stranách
zadného a prístredného okaja semenníka. Je pokračovaním chvosta nadsemenníka (cauda
epididymidis) a siaha do prostatickej časti močovej rúry spolu so semennými mechúrikmi. Je dlhý 35
– 40 cm a hrubý 2 – 3 mm, na pohmat brkovito tuhý, takţe sa dá medzi ostatnými mäkkými časťami
dobre vyhmatať; je veľmi pevný a neľahko sa trhá. Pri začiatku prebieha na mediálnej strane
nadsemenníka a je vlnovito poprehýbaný, v ductus spermaticus priamo. Pri anulus inguinalis
praeperitonealis náhle odbočuje od ciev semenníka a sprevádzaný vasa deferentialia a plexus
deferentialis zahýba do malej panvy, kríţi vasa ilica externa, n. et vas obturatoria, chorda a.
umbilicalis a dvíha pritom malú peritoneálnu riasu, plica ductus deferentis. V malej panve smeruje k
dorzálnej stene spodiny močového mechúra a kríţi ústie močovodu do mechúra. Na mediálnej
strane semenných mechúrikov zduruje vo vretenovitú ampulla ductus deferentis, potom sa opäť
náhle zuţuje, spoločne s vývodom semenných mechúrikov ako ductus ejaculatorius prechádza
bázou prostaty a ústí do prostatickej časti uretry, na vyvýšenine, colliculus seminalis. Za močových
mechúrom je uloţený vo väzive priehradky aponeurosis prostatoperitonealis, kt. ho oddeľuje vpredu
od mechúra, vzadu od rekta. Medzi ampullae ductus deferentis je trojhrané miesto mechúra,
trigonum interampul-lare, v kt. moţno hmatať stenu močového mechúra priamo z rekta.
V priebehu semenovodu sa rozlišujú tri úseky: 1. úsek uloţený v nadsemenníku, kde tvorí dobre
vyvinutú rúrku; 2. úsek prebiehajúci ako súčasť semenného povrazca v miešku a sla-binovým
kanálom do malej panvy k spodine močového mechúra, kde sa rozširuje do banky (ampula ductus
deferentis); 3. zúţený úsek spojený s vývodom semenného mechúrika, s kt. tvorí vstrekovaciu rúrku
(ductus ejaculatorius).
Stena d. d. sa skladá zo sliznice, silnej svaloviny a väzivovej adventície. Sliznica je usporiada-ná do
pozdĺţnych rias a pokrytá dvojvrstvovým epitelom s nepohyblivými stereocíliami na povrchu. Ampula
má mechúrikovitý vzhľad a rovnakú výstelku ako hlavný kmeň. Svalstvo tvorí spúvislý špirálovitý
systém so štíhlymi vonkajšími a vnútornými špirálami a plochými strednými špirálami. Účinkom
svalstva sa d. d. rozširuje a skracuje, obsah nadsemenníka na spôsob sacej pumpy nasáva a potom
kontrakciou svalstva ďalej vypudzuje. Tunica muscularis zaujíma najväčšiu časť steny d. d. a
dodáva mu tvrdosti. Medzi svalstvom sú roztrúsené elastické vlákna. Ampula má slabšiu svalovú
vrstvu. D. d. zásobuje krvou a. deferentialis z a. vesicalis caudalis al. priamej vetvičky a. ilica
interna. V. deferentialis ústí do plexus vesicalis. Lymfatické cievy vedú do lymphonodi iliaci interni.
Inerváciiu zabezpečuje plexus deferen-tialis.
D. d. odvádza spermie z nadsemenníka do močovej rúry. Posun sa deje tlakom obsahu z nadsemenníka,
najmä však kontrakciou hladkej svaloviny d. d. Sekrét buniek d. d. má trofický význam
pre spermie; →sperma.
Ductus efferens →ductuli efferentes.
Ductus ejaculatorius →ductus deferens.
Ductus endolymphaticus – kanálik vychádzajúci zo sacculus vestibulárneho aparátu v kostnom
aquaeductus vestibuli obsahujúci endolymfu. Končí sa slepo na zadnej stene pyramídy skalnej kosti.