do – l - datasolution.sk

hrtana, a to najprv hlasivkového (pars vocalis m. thyreoarytaenoidei), potom priťahovača (m.
arytaenoideus transversus).
Obrna m. circothyreoideus môţe byť jednostranná al. obojstranná. Jednostranná, izolovaná obrna
nezapríčiňuje ťaţkosti; pri dýchaní sa hlasivka neodťauje z mediálnej polohy laterálne. Pri
obojstrannej obrne je síce hlasová funkcia zachovaná, ale vznikajú poruchy dýchania. Hlasivky sú
pri respirácii v paramediálnej polohe, pri fonácii dobre addukujú. Pri námahe sa pasívne vťahujú, a
tým sa dych ešte viac zhoršuje (Gerhardov sy.). Pre namáhavé dýchanie sa pacient rýchlo unaví a
hrozí mu hypoxémia. Často treba vykonať trachetómiu. Pri trvalej obrne moţno hlasivkovú štrbinu
rozšíriť pomocou laterofixácie al. exstirpácie aryteoidnej chrupavky; tým sa zabezpečí dýchanie, ale
obyčajne zhorší hlas. Prognóza je rôzna, obrna sa môţe upraviť, ale aj zhoršiť.
Porucha n. laryngeus recurrens môţe byť tieţ jednostranná al. obojstranná. Jednostrannú obrnu
charakterizuje obrna odťahovača i priťahovača, Pacient dobre dýcha, ale chripí (vox anserina), al. je
afonický. Hlasivka je v paramediálnej polohe, nehybná, ochabnutá, poklesnutá. Pri foniatrickom
cvičení adduktor preťahuje druhú hlasivku k chorej, a tým sa môţe hlas podstatne zlepšiť.
V th. sa odporúča reedukácia hlasu. Pri trvalej addukovanej hlasivke moţno fonáciu zlepšiť
pomocou mediofixácie hlasivky (medzi hlasivku a štítnu chrupavku sa implantuje autogénne tkanivo
al. plastická látka). Pri obosjtrannej úplnej obrne je pacient afonický al. značne chripí, dýcha voľne,
ale zle sa mu vykašľáva; hrozí mu aspiračná pneumónia. Hlasivky sú nehybné v intermediálnej
polohe, ale časom sa ich poloha môţe zmeniť na paramediálnu; potom býva zhoršené dýchanie i
afónia. Foniatrickým cvičením sa niekedy pacient naučí utvoriť náhradný hlas pomocou pritiahnutých
ventrikulových rias. Pri paramnediálnej polohe hlasiviek je často indikovaná tracehotómia;
hlasivkovú štrbinu moţno rozšíriť laterofixáciou aryteoidovej chrupavky.
Funkčné dysfónie – zahrňujú hyperkinetickú d. detí, profesionálnu a psychogénne d.
Hyperkinetická d. detí – (dysphonia hyperkinetica infantilis) je najčastejšou poruchou hlasu v
detskom veku. Vzniká z prekrikovania, najčastejšie v kolektíve – pri hrách, zborovom speve
ap.Poloha hlasu je vyššia, hlas je chripľavý al. chýba, Karyngoskopický nález je spočiatku normálny,
neskôr bývajú hlasivky vretenovite zhrubnuté a môţu sa v nich tvoriť uzlíky. V th. sa odporúča
foniatrická úprava hlasovej techniky.
Profesionálna dysfónia – vzniká u osob s nadmerným zaťaţovaním hlasu (učitelia, speváci)...
Psychogénne dysfónia moţno rozdeliť na hypokinetické a hyperkinetické.
Hypokinetická (,,hysterická“) d. je účelová a vzniká náhle, častejšie u ţien po duševnom otrase
(rozčúlenie, strach, hnev ap.). Na hrtane sa nezisťujú objektívne zmeny ani zmeny reflexnej
dráţdivosti hlasiviek (zvučný kašeľ). V th. sa pouţívajú rlôzne sugestívne metódy. Niekedy moţno
obnoviť fonáciu tlakom na oblasť štítnej chrupavky.
Hyperkinetická (spastická) dysfónia sa vyznačuje tvorbou hlasu nadmerný tlakom za účasti
vonkajších a auxiliárnych dýchacích svalov. Spazmy hrtana prekáţajú tvorbe hlasu, laryngoskopický
obraz je pritom normálny. V th. sa osvedčuje reedukácia hlasu a psychoterapia.
Fonasténia – je úzkostná hlasováneuróza vyskytujúca sa u hlasových profesionálov (speváci) a
vzniká zo strachu pred verejným vystúpením. Hlas sa zhorší, slabne a chveje.
Mutácia – zmena detského hlasu na muţský al. ţenský v období dospievania následkom toho, ţe u
chlapcov hrtan vyraste rýchlo (utvorí sa prominentia thyreoidea), u divčat menej nápadný. U dievčat
sa hlas prehĺkbi asi o terciu, kým u chlapcov o oktávu. Spočiatku je najmä u chlapcov hlas menlivý
(,,preskakuje``), ale zvyčajne sa upraví spontánne; inokedy ostáva fistulový (vox fistulosa
persistens). Pri postmutačných zmenách je dg. mutácie ťaţká, lebo na sliznici hrtana je obraz
pripomínajúci zápal. Hlas sa nemá v dospievaní preťaţovať.