do – l - datasolution.sk

Príčinou ochorenia je chýbanie spätnoväzbovej regulácie vazomotorických reflexov. Pacienti sú
preto citliví na presorické a depresorické stimuly. Po presorických podnetoch (studené tablety so
sympatikomimetikami, hypoventilácia, poţitie potravy obsahujúcej tryptamín) sa dostavuje výraz né
zvýšenie krvného tlaku. Naproti tomu po depresorických podnetoch (nitroglycerín, hyperventilácia,
poţitie jedla, telesná námaha) nastáva silný pokles tlaku. Pred th. takýchto pacientov treba preto
najprv kaţdé liečivo starostlivo preveriť.
Hodnoty adrenalínu v plazme sú sotva 10 % normy; hodnoty noradrenalínu su tieţ zníţené, ale
menej výrazne (nejde o významnejšie postihnutie drene nadobličiek). Hodnoty dopamínu v moči sú
v porovnaní s normou asi polovičné.
Insuficiencia baroreflexov – charakterizuje ju hypertenzia a tachykardia, inokedy hypotenzia a
bradykardia. Ide pp. o heterogénnu skupinu porúch deaferentácie následkom poruchy zadnej oblasti
mozgového kmeňa. Hodnoty TK môţu kolísať v rozpätí od 280/160 po 80/50. Porucha vzniká
obyčajne po úrazoch, pri nádoroch al. chir. zákroku na mozgovom kmeni, krku al. hrudníku. V niekt.
prípadoch ide o stav po oţiarení karcinómu hrtana. Nejde o ortostatickú hypotenziu; hypertenzia ani
hypotenzia nezávisí od polohy tela. Prevaţujúca hodnota TK závisí skôr od cerebrálnej stimulácie.
Úzkosť a zvýšená bdelosť zvyšujú TK a plazmatickú koncentráciu noradrenalínu nad 2 mg/l, kým
sospalosť a sedácia (napr. 5 mg diazepamu) zniţujú hodnoty TK i noradrenalínu. Keď sú pacienti
hypertenzívni, sú extrémne citliví na klonidín, po kt. sa dostavuje hypotenzia a bradykardia.
Nezriedka sa pozorujú aj poruchy nálady (nestálosť, napätosť).
Insuficiencia barorcepetorov sa líši od paroxyzmálnej hypertenzie, pozorovanej niekedy pri
hypovolémii. Mierne poruchy baroreceptorov pri esenciálnej hypertenzii nie sú taktieţ spojené s
takými dramatickými prejavmi. Mierna porucha baroreflexov sa pozoruje po endarterektómii.
Poruchy baroreflexov sa neraz mylne pokladajú za labilnú hypertenziu. V th. sa snaţíme zmierniť
extrémne hodnoty TK (pri hypertenzii sa podávajú nízke dávky diazepamu, kým pri hypotenzii nízke
dávky fludrokortizónu).
Intolerancia ortostázy vyvolaná mikrogravitáciou – postihuje kozmonautov pri návrate z kozmu.
Neznášanlivosť ortostázy po návrate z kozmu netrvá obyčajne dlhšie ako niekoľko d, ale môţe sa
dostaviť pri opakovanom cestovaní kozmom a pristání. Porucha sa podobá akceleračnému stresu
vo výkonných lietadlách, ale pokles intravaskulárneho objemu je výraznejší. Na zmiernenie tejto
poruchy sa odporúča profylakticky pred opätovným letom podávať tekutiny, soli a fludrokortizón.
K prim. d. patrí →vazomotorická dyzautonómia., deficit →dopamín--hydroxylázy a porucha
→mastocytov.
Sekundárne dyzautonómie – autonómnu poruchu môţe vyvolať akýkoľvek patol. proces, kt.
zapríčiňuje periférnu neuropatiu, napr. vírusové, infekčné, toxické, metabolické a i. ochorenia. Patria
sem:
Akút. d. – vyskytuje sa po niekt. vírusových ochoreniach. Príkladom je →Guillainov-Barrého sy.
(→syndrómy), kt. vzniká typicky 3 týţd. po vírusovom ochorení s prevaţne motorickým postihnutím,
najmä svalov dolných končatín. Zisťujú sa poruchy chôdze, niekedy aj dýchania, takţe v ťaţších
prípadoch treba zaviesť umelé dýchanie.
Najčastejšia je d. pri diabetes mellitus (→diabetická neuropatia). Vyskytuje sa asi v 1/3 prípadov
ochorenia. V klin. obraze dominuje periférna senzomotorická polyneuropatia, pomerne časté sú
však poruchy motorickej, senzitívnej a reflexnej funkcie rôznych systémov. A. p. môţe zakryť
príznaky iných ochorení (napr. bezbolestný infarkt myokardu). V začiatočných fázach poškodenia
ANS je viac postihnutý parasympatikus. Pri diabetických d. sa zisťuje strata myelínu, degenerácia
axónov a vakuolizácia a degenerácia v intermediolaterálnom povrazci miechy a sympatikových
gangliách. Zisťuje sa aj strata myelinizovaných vláken. V susedstve poškodenia nervov sa