do – l - datasolution.sk

(fosfor, huby a i.) al. v priebehu chron. aktívnej hepatitídy, príp. v terminánom štádiu cirhózy pečene.
Podľa farby pečene sa rozlišovala ţltá, červená a sivá d.
Reflexná dystrofia →Sudeckova atrofia.
Dystrofia rohovky – degeneratívne zmeny rohovky. Môţu postihovať prednú hraničnú membránu,
strómu al. zadnú hraničnú membránu. Charakterizuje ich deskvamácia povrchového epitelu s
exulceráciou povrchu, po infekcii sa môţe vyvinúť ulcus corneae. Rozoznávajú sa prim. a sek. d.
• Prim. d. r. sú pomerne zriedkavé degeneratívne procesy charakterizované obojstranným
postihnutím, vznikom na dosiaľ zdravom oku, pomalým postupom, neznámou etiológiou a
heredofamiliárnym výskytom. Môţu byť vordené al. získané. Vrodené d. r. sa prejavia uzlíkovitou,
mrieţkovitou a bodkovitou štruktúrou na epiteli. Patrí sem: a) epitelová d. – Meesmannova-Wilkeho
choroba; b) subepitelová d. – Reisova-Bucklersova choroba spojená s eróziami epitelu; c)
endotelovoepitelová d. – Fuchsova choroba, kt. sa začína ako cornea guttata, komorový mok pre
poruchy endotelu preniká do parenchýmu rohovky, čo vyvoláva edém rohovky, buly epitelu a
skalenie rohovky; d) štruktúrne d. – sú granulárneho al. mrieţkového typu s autozómovo
dominantnou dedičnosťou, resp, škvrnitého typu s autozómovo recesívnou dedičnosťou; začínajú sa
v mladosti a majú progresívny charakter, liečebne sa nedajú ovplyvniť; okolo 4. decénia vyvolávajú
uţ značný pokles vízusu, čo si vyţaduje mikrochir. výkon (keratoplastiku).
Vo vyššom veku sa zjavuje arcus lipoides senilis (gerontoxon). Ide o ukladanie cholesterolu do
parenchýmu na periférii rohovky v podobe dvoch polmesiacov, kt. postupne splývajú do prstenca.
Oproti limbu je vţdy asi 1 mm široký číry, ostro ohraničený pás. Smerom k centru rohovky je
prechod pozvoľnejší. Prítomná býva hyalinóza rohovky. Vyskytuje sa pri familiárnej hyperlipidémii,
zriedka je prítomný uţ pri narodení. Patrí sam aj →Kayserov-Fleischerov prstenec, →keratopatia
zonularis, →pannus degenerativus.
• Sek. d. r. sa zjavujú pri chron. uveitídach, keratitídach, úrazoch, absolútnom glaukóme a i. stavoch
spojených so slepotou daného oka (leucoma degenerativum), ďalej pri Stillovom-Chauffardovom sy.
(iridocyklitída, zonulárna kreatopatia a komplikovaná katarakta), juvenilnej reumatoidnej artritíde,
keratokone, keratoglobe, ako aj poškodení rohovky po dlhodobom nosení kontaktných šošoviek. Po
operácii katarakty s implantáciou umelých vnútroočných šošoviek sa vyskytuje keratopathia
(keratitis) bullosa; →keratopatie.
Tapetochorioidová dystrofia →dystrophia tapetochorioidalis.
Tuková dystrofia – syn. steatóza. Vzniká nadmerným intracelulárnym al. extracelulárnym
hromadením lipidov. Intraceluklárne steatózy môţu vznikať pri nadmernom prívode tukov do bunky,
ich selektívnym ukladaním, napr. pri dedičných metabolických poruchách a následkom
degeneratívnych procesov. K extracelulárnym steatózam patrí infiltrácia intimy ciev lipidmi pri
ateroskleróze a stukovatenie senilne zmeneného väziva.
Vakuolárna dystrofia – [dystrophia vacuolaris] hydropická d., porucha metabolizmu bielkovín,
variant kalného zdurenia. Obsah vody v bunkách je ešte vyšší, nastáva tvorba dutiniek – vakuol –
obsahujúcich vodu. Bunka obsahuje obyčajne veľký počet týchto vakuol, z cytoplazmy ostávajú len
tenké prepáţky a bunky majú penovitý al. sieťovitý vzhľad. Iné druhy vakuol (lipidových,
glykogénových), resp. inklúzií k obrazu hyalínovej d. nepatria. Ide obyčajne o následok hypoxie a
hladovania, napr. v pečeni, pri nadbytočnom prívode tekutín k bunkám a osmotických zmenách.
Príkladom je osmotická nefróza, kt. vzniká napr. o infúzii glukózy. Oblička býva zväčšená, bledá,
bunky voštinovitého vzhľadu. Tieto zmeny sú do značnej miery reverzibilné. O niečo závaţnejšie sú
zmeny pri kaliopenickej nefropatii. Pri určitých virózach nastáva v bunkách napadnutých vírusom
také hromadenie tekutín, ţe bunka sa postupne zväčšuje – balónovito degeneruje – aţ praská.
Príkladom sú intradermálne puchieriky pri herpes simplex.