Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
fibroblastami a príbuznými bunkami, v stene ciev napr. myocytmi. Vlastné fibrily sa tvoria<br />
extracelulárne a na ich správnu funkciu je dôleţitá prítomnosť hlienových látok. K elastickým vlákna<br />
majú vzťah oxatalanové vlákna, kt. sa znázorňujú po oxidácii kys. perchlóroctovou<br />
aldehydfuchsínom. Kolagén a elastín nie sú celkom interné. Kolagén a elastín podlieha zmenám<br />
napr. pri starnutí.<br />
Hla<strong>do</strong>vá dystrofia <strong>–</strong> syn. hla<strong>do</strong>vý opuch (angl. nutritional edema, franc. oedéme par carence, nem.<br />
Hungerödem). Vzniká následkom dlho<strong>do</strong>bého energetického deficitu so súčasne zníţeným<br />
prívo<strong>do</strong>m bielkovín. Rozoznáva sa: 1. vlhká d. s edémami; 2. suchá d. bez edémov (pozorovaná u<br />
vojnových zajatcov); 3. lipofilná d. (para<strong>do</strong>xná tučnota). Hla<strong>do</strong>vá d. sa prejavuje hla<strong>do</strong>m, zníţenou<br />
tel. hmotnosťou, stratou libida, poruchami menštruácie, vypadávaním vlasov, stareckýum vzľa<strong>do</strong>m,<br />
často prítomnými edémami, kt. môţu ma<strong>sk</strong>ovať pokles tel. hmotnosti; →hla<strong>do</strong>vanie.<br />
Hlienová dystrofia <strong>–</strong> [dystrophia mucosa] porucha metabolizmu bielkovín, prejavuje sa<br />
hromadením polysachari<strong>do</strong>vých a polysachari<strong>do</strong>porteínových látok vysokej vi<strong>sk</strong>ozity. Hlienové<br />
substancie produkované epitelovými bunkami majú kratšie reťazce polysachari<strong>do</strong>vých jednotiek, kt.<br />
sú viazané na proteíny. Urónové kys. sa v nich beţne nevy<strong>sk</strong>ytujú. Zastúpené sú v nich<br />
hexozamíny, galaktóza, kys. sialová a fukóza. Hyaluronidáza ich neštiepi. Kys. sialovú moţno<br />
rozštiepiť neuraminidázou.<br />
Hlien v tkanive sa <strong>do</strong>kazuje empirickými metódami (mucikarmín, mukhematín) al. histochemicky.<br />
Polysachari<strong>do</strong>vé zloţky s voľnými vicinálnymi glykolovými <strong>sk</strong>upinami sa <strong>do</strong>kazujú metó<strong>do</strong>u PAS<br />
(Periodic Acid Schiff, kt. nemiznú po natrávaní amylázou. Kaboxylové a sulfátové (kyslé) <strong>sk</strong>upiny sa<br />
<strong>do</strong>kazujú farbením alciánovou modrou, koloidným ţelezom (Fe 3+ ) a metachromatickou reakciou s<br />
toluidínovou modrou al. azúrom. Jednotlivé typy moţno rozlíšiť natrávením hyaluronidázou a<br />
stanovením kritickej koncentrácie solí, pri kt. sa prestáývajú kyslé mukopolysacharidy farbiť<br />
alciánovou modrou. Po formolovej fixácii sa voľné heteroglykány z takniva strácajú a nemoţno ich<br />
teda <strong>do</strong>kázať.<br />
Hromadenie hlienu epitelového pôvodu nemá obyčajne vlastnosti dystrofie a zodpovedá<br />
hyperfunkcii buniek dráţdených zápalom. Skutočných hlienových dystrofií je len málo (napr.<br />
→cystická fibróza). Mucinosis follicularis (alopecia mucinosa) sa vyznačuje nahromadením<br />
hlienových látok medzi dlaţdicovitým epitelom vlasových folikulov a mazových ţliaz vlasatej časti<br />
lebky.<br />
Hlienové látky základnej hmoty spojivových tkanív sú vysokomolekulové aniónové polyméry,<br />
obvykle glykozamínoglykány viazané na proteíny. Na rozdiel od epitelových hlienových látok sa v<br />
nich vy<strong>sk</strong>ytujú urónové kys. a estericky viazaná kys. sírová. Hyaluronová kys. a chondroitínsulfáty A<br />
a C (4 a 6) sa štiepia testikulárnou hyaluronidázou.<br />
Hlienové látky spojivových tkanív reagujú kyslo, nie sú inertné, obrat je však vo vyzrelých tkanivách<br />
malý. Zloţenie sa mení s vekom. Na ich biosyntézu má vplyv vitamín C, glukokortikoidy a tyroxín.<br />
Príkla<strong>do</strong>m hromadenia mezenchýmového hlienu v podkoţnom väzive je →ganglión. Vo väzive koţe<br />
al. periartikulárnom spojive sa hromadí hlienová látka, takţe kanivo na<strong>do</strong>búda po<strong>do</strong>bu<br />
embryonálneho hlienového spojiva pupočníka. Časom sa v ňom utvorí drobná dutinka s hlienom, kt.<br />
sa ne<strong>sk</strong>ôr väzivovo opuzdrí na drobný guľatý útvar veľkosti hrášku. Hromadenie hlienových látok v<br />
škáre koţe je charakteristické pre →myxedém. Úbytok mezenchýmového hlienu základnej hmoty<br />
väziva má za násle<strong>do</strong>k <strong>sk</strong>lerotizáciu a atrofiu koţe. Príkla<strong>do</strong>m zmien pomerného zastúpenia<br />
hlienových látok sú zmeny v stene tepien pri →atero<strong>sk</strong>leróze. V postihnutej intime sa zmnoţuje<br />
dermatánsulfát a heparánsulfátm kým mnoţstvom chondroitínsulfátu A a C klesá. Pri idiopatickej<br />
cystickej →medionekróze aorty (na podklade kt. môţe vzniknúť aneuryzma aorty) ide o loţi<strong>sk</strong>ové<br />
pškodenie a zánik svalových buniek a elastických membrán v médii aorty a hromadenie kyslých<br />
hlienových láto s prevahou chondroitínsulfátu A a C.