do – l - datasolution.sk

konania – negatizvizmus, Ganserov sy,. faxensyndróm, puerilizmus a produktívne katatonické príznaky
– stereotypie, verbigerácie, echomatizmy, povelový automatizmus, paramímia)
9. Poruchy vedomia
9.1. Kvantitatívne poruchy (somnolencia, sopor, kóma)
9.2. Kvalitatívne poruchy (zastreté vedomie, amencia, delírium, obnubilácia)
9.3. Poruchy idiognózie
10. Poruchy osobnosti
10.1. Globálne poruchy (mentálna retardácia, demencia, poruchy temperamentu a charakteru, psychopatie,
resp. charakteropatie, závislosti od psychoaktívnych látok, dyscharakterové zmeny pri neurózach, zmazanie
osobnosti pri schizofrénii)
10.2. Špeciálne poruchy (rozpad, trhliny, rázštep, alternácia, transformácia osobnosti a apersonalizácia)
––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
duševná slepota – forma senzorickej afázie, pri kt. pacient predmet síce vidí, ale nerozpoznáva ho;
→afázia.
duševné stavy – výraz pochádzajúci od N. D. Levitova (1955, 1964 a i.). Ide o osobitnú psychol.
kategóriu, kt. sa odlišuje od psych. procesov a psych. okolností nielen tým, ţe ich charakterizuje
väčšia dávka dočasnosti, ale aj tým, ţe predstavuje ,,celkovú charakteristiku psych. činnosti,
determinovanú nielen podnetmi pôsobiacimi v danom okamţiku, ale aj predchádzajúcimi podnetmi“.
Za osobitné d. s. pokladá frustrácia, nepokoj, agresia, stav sústredenia i nesústredenia, stav
pripravenosti na činnosť, stav inšpirácie, únavy ap. L. Ďurič (1965) pod d. s. chápe ,,relatívne stálu
funkčnú úroveň psych. procesov, kt. sa dosahuje vývojom a učením v najširšom slova zmysle“. O.
Kondáš (1977) viaţe pojem d. s. na určitý špecifický záţitok a správanie, týka sa celej psychickej
činnosti a dočasne ovplyvňuje jej dynamiku a priebeh. D. s. primárne regulujú aktuálne, práve
prebiehajúce reakcie.
Tart (1972) hovorí o stavoch vedomia (states of consciousnes). najmä v súvislosti s jeho zmenami
(altered states of consciosness), kt. preţívajú skoro všetci ľudia, ako sú snové stavy, hypnagogické
a hypnopompické stavy, prechodné stavy medzi spánkom a bdením, príp. stavy navodené
alkoholom a i. psychedelickými drogami. Ide o kvalitat. zmenu celkového spôsobu duševného
fungovania tak, ţe ten kto ju preţíva cíti, ţe jeho vedomie je radikálne odlišné od svojho beţného
spôsobu.
Zmenené stavy vedomia sa týkajú aj mnohých mladých ľudí, kt. odmietajú poznanie získané vedou
a obracajú sa k meditácii, orientálnym náboţenstvám, jóge a uţívaniu drog. Záţitky extázy,
mystickej jednoty, iných ,,dimenzií“, oduševnenia, krásy, priestorovo-časovej transcendencie a
transpersonálneho poznania determinujú filozofiu a spôsob ţivota. V konflitke medzi záţitkami v
týchto zmenených stavoch vedomia a beţnými stavmi vedomia (states of ordinary consiousness)
vidí Tart hlavnú príčinu odklonu od konvenčnej vedy a odcudzenia od reálneho sveta.
duševné zdravie – schopnosť adaptácie na prostredie a situácie, schopnosť vyťaţiť zo ţivota čo
prináša príjemného, akceptácia sexuality a i. foriem, tzv. ,,pudového ţivota“ a schopnosť rozoznávať
ich obsah a vedieť ich správne začleniť vo svojej psychike.
D. z. je schopnosť pracovať, zaloţiť rodinu, rešpektovať a dodrţiavať zákony, správne a vhodne
vyuţívať voľný čas. Podľa S. Freuda je d. z. schopnosť pracovať, milovať a hrať sa.
Kaţdý psych. zdravý jedinec koná vo všetkých sférach svojho ţivota vedome, a to v tom zmysle, ţe
smeruje k určitým cieľom na základe dostupného poznania stavu vecí a situácií a na základe
faktických moţností účinného uskutočňovania svojich plánov, pričom nesie zodpovednosť za
výsledky svojich činov al. za to, ţe sa ich vzdá.
D. z. je stav vzťahu jedinca a jeho prostredia, keď štruktúra osobnosti je relat. stála a záťaţe z
prostredia sú ešte v medziach jeho absorpčnej schopnosti. Ideálne to znamená sociálne adekvátne