Theologos 2/2012 - Prešovská univerzita v Prešove

THEOLOGOS 2/2012 | ŠTÚDIE
aj jej právo je iné, ako právo ostatných ľudských spoločenstiev. Úlohou
kánonického práva je to isté, čo je úlohou Cirkvi, čiže spása človeka.
2 Atypickosť kánonického práva
Každé spoločenstvo tvorí také právo, ktoré opisuje jeho vlastnú vnútornú
situáciu. Staré pravidlo hovorí: Ubi societas, ibi ius, čiže aké je spoločenstvo,
také je aj jeho právo. Tento princíp sa dotýka aj kánonického
práva. Základná téza hovorí, že kánonické právo je skutočným právom.
Cirkev si prisluhuje právnickou metódou preto, aby vyjadrila seba v praktickom
zmysle slova. Paradoxom kánonického práva však je to, že ono
je právom atypického spoločenstva, ktorým je Cirkev a preto aj typickosť
kánonického práva spočíva v tom, že je veľmi atypické a teda akoby sa
v koncovke stretli typos (stálosť, súhlasnosť) a kairos (to, čo je nové). 5
Z týchto vlastností vyplývajú aj základné charakteristiky kánonického práva.
2.1 Dynamickosť kánonického práva
Prvým vyjadrením typos a kairos v kánonickom práve je jeho dynamickosť.
Ona vyplýva zo základného prikázania, ktorými sa riadia pokrstení:
Milovať Boha a blížneho. A tiež, „miluj blížneho ako seba samého“. Láska
je však čosi dynamické. Kánonické právo je teda živé a dynamické tak
ako je živá láska, ku ktorej nás pozýva Pán Boh. Ono je živé takým istým
spôsobom ako je živý človek. Všetkým tým totiž, ktorí sa otvárajú Božej
láske a s ňou spolupracujú, je dané odkryť v sebe samých „zákon“, ktorý
je stopou prvého zákonodarcu. Pavol v Liste Rimanom hovorí: „ipsi sibi
sunt lex“. 6 Z tejto dynamickosti, ktorá vyplýva z Božej prirodzenosti Cirkvi
a základného zákona ktorým sa Cirkev riadi vyplývajú aj typické právne
inštrumenty, ktorými sa kánonické právo riadi a ktoré sú tak atypické pre
civilné právo. Sú to:
a. Epikeia je skutkom ktorý sa prieči zákonu, ale ktorú právo pripúšťa
v osobitných prípadoch keď subjekt môže predpokladať
súhlasnú vôľu zákonodarcu s jeho protiprávnym počínaním.
b. Suplet Ecclesia ktorý napráva neprávne počínanie cirkevného
predstaveného, ktoré by mohlo priviesť neplatnosť právneho alebo
sviatostného úkonu.
c. Lacune iuris sa využíva v prípade, že pre niektorú právnu situáciu
chýba zákon.V takomto prípade sa využíva iný zákon, pochádzajúci
z minulosti, alebo napríklad v prípade, že latinský kódex
nerieši niektorú právnu situáciu, ktorú však rieši kódex východný,
5 Gerosa, L.: Interpretacja prawa v Kosciele. Krakow 2003, s. 16-20.
6 Rim. 2,15.
107