Theologos 2/2012 - Prešovská univerzita v Prešove

Radovan Šoltés
ktorý je relatívny a odkázaný na transcendentálny život v jeho aktívnych
i pasívnych syntézach (to, akým spôsobom svet skúsenosti vnímame a popisujeme).
Teda sa pri bežnom prirodzenom postoji pohybujeme vždy
v naivnej viere v realitu sveta, keď robíme jednotlivé výpovede o bytí,
alebo keď o nich pochybujeme. To, čo subjekt považuje za pravdivé, je
dôsledkom jeho rozhodnutí; to, čo sa mu zdá ako solídna a nesporná
skutočnosť, je produkt jeho konštitúcie. Takáto konštitúcia je však z väčšej
časti dielom anonymných síl, či už pasívnej syntézy priestoru a času, ktorá
sa odohráva v jeho zmyslovosti, alebo nevedomého preberania toho,
že určité stavy majú zmysel, ktorý mu prisúdili predchádzajúce generácie
a ten sa stal samozrejmým a nespochybniteľným. 22
Napriek tomu však je vedomie vždy vedomím istého aktu – akt myslenia,
predstavivosti, chcenia niečoho atď. – myslím niečo, predstavujem si
niečo, nenávidím niečo atď. V celom tomto prežívaní, hoci rozličnými spôsobmi,
je vždy obsiahnuté čosi identické. Vždy chápeme ten istý zmysel.
Teda celá táto skúsenosť je upriamená k určitým významom (práve niečo
mienim, niečo si predstavujem, niečo chcem atď.). Vedomie je teda vždy
zamerané k niečomu a tento vzťah k svetu je niečo pôvodné, vzhľadom
k čomu sú charakteristiky ako „objektívnosť“, „existencia sveta“ odvodené.
23 1.3 Možnosti a hranice fenomenologickej metódy
V tomto kontexte sa fenomenológovia domnievajú, že existuje spôsob,
ako spoznávať svet a veci v ňom pravdivo, dokonca primárne i mimo
jazyka. Dôležité je si uvedomiť, že fenomén ako taký, je jedinou realitou
sveta, ktorú máme k dispozícii. Poznanie bude preto spočívať v správnom
a nedeformovanom nazeraní toho, ako sa nám veci prezentujú. Preto je
potrebné opustiť všetky doterajšie vedecké koncepcie, konvenčné predporozumenia
a predsudky, prirodzené inklinácie, očakávania a seba–záujmy
v prospech fenomenologickej nezainteresovanosti. Opustiť však neznamená
navždy stratiť, ale vzdať sa, odsunúť, dať bokom, s perspektívou nanovo
objaviť pravdivejší pohľad na svet. 24
Husserl veril, že veci možno vidieť v ich nezahalenosti, odkrytosti
také, aké v skutočnosti sú. Reč by mala podľa niektorých fenomenológov
22 Porov. CORETH, E. – EHLEN, P. – HAEFFNER, G. et al.: Filosofie 20. století, 2006, s. 19
– 22.
23 Porov. PETŘÍČEK, M.: Úvod do současné filosofie, 1997, s. 27 –29.
24 Porov. TRAJTELOVÁ, J.: Vzdialenosť a blízkosť mystiky – fenomenologická štúdia, 2011,
s. 30.
172