Theologos 2/2012 - Prešovská univerzita v Prešove

František Čitbaj
uridickým elementom kánonického práva, pretože ona ako spoločenstvo
je obsahom každého cirkevného zákona.
Tretím elementom cirkevného zákona je element metakánonický.
Až tento element dáva cirkevnému zákonu skutočnú náplň, pretože vyjadruje
jeho prvotné poslanie, čiže spásu človeka. Kánonické právo neexistuje
pre seba, ale slúži cirkevnému spoločenstvu a jeho ideálu ktorým
je na tomto svete spása, vykúpenie duší. Je vlastne realizáciou základného
princípu, ktorým je salum animarum suprema lex, čiže spása duší je najvyšším
zákonom.
Všetky spomenuté tri elementy sú integrované do každého cirkevného
predpisu. V cirkevnom zákone ich nevidíme takým spôsobom, žeby
sme mohli povedať: Tu je element juridický, tu je element metajuridický
a tu metakánonický. Ich existencia je viac logická a je teoreticky vmontovaná
do každého cirkevného zákona.
4 Niektoré zo základných pojmov kánonického práva - zákon,
všeobecné právo, partikulárne právo, spoločné právo, zvyk
a zákonodarca
Najzákladnejším partikulárnym pojmom v teórii práva je pojem „zákon“.
Najznámejšou definíciou zákona je definícia sv. Tomáša Akvinského,
ktorý hovorí, že zákon je rozumné ustanovenie pre spoločné dobro,
ktoré je vyhlásené starostlivosťou spoločenstva („ordinatio rationis ad bonum
commune ab eo, qui curam habet communitatis promulgata“). 8
Civilný zákon, ktorý produkuje civilná autorita sa v civilnom práve
nazýva jednoducho zákonom (lat. Lex). Cirkevný zákon sa nazýva kánonom
(lat. Canon). Zákon je najzákladnejším prvkom každého právneho
poriadku. Právny poriadok je v najširšom chápaní súhrnom, množinou
jednotlivých zákonov, platných v celom spoločenstve, civilnom alebo cirkevnom,
ktoré ho legitímne vytvorilo. My sa zaoberáme zákonmi, týkajúcimi
sa cirkevného spoločenstva. Vieme, že súčasný právny poriadok
Katolíckej cirkvi tvoria obidva kódexy, ktoré za svojho pontifikátu promulgoval
pápež Ján Pavol II., spolu s Apoštolskou konštitúciou Jána Pavla II.
Pastor bonus. Všetky tieto zbierky tvoria všeobecné právo Katolíckej cirkvi
(ius universales).
Okrem všeobecného práva však poznáme aj partikulárne právo. Partikulárne
právo môže byť dvojaké: Môžu ho tvoriť zákony, ktoré vydáva
synoda biskupov patriarchálnej cirkvi sui iuris, alebo rada hierarchov pre
vlastnú metropolitnú cirkev sui iuris. V prípade, že ide o ostatné cirkvi sui
iuris, čiže také, ktoré nie sú ani patriarchálne, ani metropolitné, partikulárne
právo vydáva eparchialny biskup, alebo exarcha, ktorý takejto cirkvi
8 Sipos S.: Enchiridion Iuris canonici. Pécs 1940, s.17.
110