Theologos 2/2012 - Prešovská univerzita v Prešove

THEOLOGOS 2/2012 | ŠTÚDIE
Boh v Starom zákone, tak učí Katolícka cirkev, pripravil ľudí na dielo
vykúpenia (lat. opus redemptionis). V prvom rade je potrebné spomenúť
proroctvá (lat. vaticinia 3 ), v ktorých Boh poučil ľudský rod o spáse a o pôvodcovi
spásy. Proroctvá sú prostriedkami v Božej ruke, ktorými nás chce
Boh chce ubezpečiť o obnove poriadku, ktorý bol narušený našimi prarodičmi,
a ktorý má obnoviť Mesiáš 4 , Spasiteľ ľudstva. 5 Identicky odpovedá
Kompendium, že kresťania majú v úcte Starý zákon ako pravé Božie slovo.
Inšpirované spisy Starého zákona boli napísané predovšetkým preto, aby
pripravili príchod Krista, Vykupiteľa sveta. 6 Starozákonný plán spásy bol
zameraný predovšetkým na to, aby pripravil, prorocky predpovedal (porov.
Lk 24, 44; Jn 5, 39; 1 Pt 1, 10) a v rozličných predobrazoch naznačil
príchod Krista, Vykupiteľa sveta, a jeho mesiášskeho kráľovstva (porov. 1
Kor 10, 11). 7 „Mesiáš“ znamená „pomazaný“, po grécky „Kristus“. Stáva sa
Ježišovým vlastným menom preto, že Ježiš dokonale spĺňa Božie poslanie,
ktoré toto slovo znamená. 8 Podľa biblistu prof. Heribana v Novom zákone
je titul Mesiáš radikálne odpolitizovaný a vzťahuje sa výlučne na Ježiša ako
Spasiteľa všetkých ľudí. V Starom zákone od čias kráľa Saula sa titul „mesiáš“
používal najmä na označenie kráľov, preto sa mu proroci vyhýbali,
a preto hovoria o Bohom prisľúbenom spasiteľovi, ktorého označujú ako
Knieža pokoja (Iz 9, 6), Syn človeka (Dn 7, 13) a pod. 9
V novozákonnej dobe bolo očakávanie Mesiáša medzi Židmi veľmi
živé. Spisy Nového zákona dokladujú práve zo Starého zákona, že Ježiš
je očakávaný Mesiáš. Teda Židia uznávajú a rešpektujú Starý zákon, ale
odmietajú Ježiša ako Mesiáša, či Krista.
Avšak na druhej strane, už od staroveku sa vyskytoval tiež názor, že je
potrebné držať sa Ježiša, a odmietať Starý zákon (prvým významným zástancom
tohto názoru bol Marcion). Rovnaké stanovisko zastávali aj niektorí
liberálni teológovia na prelome 19. a 20. storočia, ktorí v Nemecku tak
významne pripravili pôdu nacistickému antisemitizmu. Tu je nutné skonštatovať,
že stanovisko Marciona a jeho nasledovníkov, sú krajné názory.
3 Vaticinátio – veštenie, veštba; vaticinor – veštiť, prorokovať. Porov. ŠPAŇÁR, J. –
HRABOVSKÝ, J.: Latinsko/slovenský – slovensko/latinský slovník. Bratislava : Svornosť,
2003, s. 637.
4 Mesiáš sa prekladá ako Pomazaný (hebr. Mašiah, aram. Mešiha). Porov. HERIBAN, J.:
Príručný lexikón biblických vied. Bratislava : Vydavateľstvo Don Bosco, 1994, s. 687.
5 RUSSNÁK, N.: DeDeoRedemptore, liber II.Fragopoli : 1943, s. 3.
6 Kompendium Katechizmu Katolíckej cirkvi. Trnava : Spolok sv. Vojtecha, 2006, čl. 21.
7 DRUHÝ VATIKÁNSKY KONCIL: Deiverbum.In: Dokumenty Druhého vatikánskeho
koncilu. Trnava : Spolok sv. Vojtecha, 2008, čl. 15.
8 Katechizmus Katolíckej cirkvi. Trnava : Spolok sv. Vojtecha, 2007, čl. 436.
9 HERIBAN, J.: Príručný lexikón biblických vied. Bratislava : Vydavateľstvo Don Bosco,
1994, s. 687.
149