Theologos 2/2012 - Prešovská univerzita v Prešove

Dušan HRUŠKA
či slová. Tie len transformujú realitu do nášho vedomia. Viera sa vzťahuje
na obsahy, ktoré sú za nimi. Ako v tejto súvislosti upozorňuje nemecká
teologička D. Sölleová, naším dnešným problémom je skôr kresťanská
ideológia než mýtus. 4
Sme hľadači pravdy, nie jej vlastníci. To znamená, že vo vzťahu k pravde
sme slabí. „Silní“ sú tí, ktorí si myslia, že si môžu pravdu privlastniť.
Preto necítia potrebu podeliť sa o ňu s inými. Slúži im len ako prostriedok
na mocenskú manipuláciu, hoci sa považujú za veriacich a odvolávajú sa
na náboženstvo.
V súčasnosti žijeme v postkresťanskej dobe, keď je Boh mŕtvy. Katolícky
kňaz a profesor sociológie a religionistiky Tomáš Halík v tejto súvislosti
opakovane píše, že zrelá viera v sebe musí zahrnúť práve skúsenosť
„smrti Boha“ ako skúsenosť Božieho mlčania a noci viery. 5 V tejto situácii
sa normou väčšiny teologického diskurzu stala sekularizácia. Z uhla pohľadu
talianskeho postmoderného náboženského filozofa G. Vattima nie
je sekularizácia ničím iným než dejinami slabého myslenia. Tento nový,
slabý spôsob myslenia nielen otvára alternatívne smery uvažovania, ale
tiež obnovuje tradíciu. Vzťah medzi veriacim a Bohom už nie je chápaný
ako vzťah zaťažený mocou, ale ako intímnejšie spojenie, v ktorom Boh
odovzdáva všetku svoju moc človeku. V tomto rozmere nás sekularizácia
učí, že náš rozum je príliš slabý na to, aby sa zaoberal otázkami o podstate
Boha. Vattimo spresňuje, že filozofia môže nazvať slabnutie, v ktorom
vidí charakteristický znak dejín bytia, sekularizáciou v tom najširšom slova
zmysle, ktorý zahŕňa všetky formy vytrácania posvätného, ktoré sú typické
pre modernú (metafyzicky fundovanú) civilizáciu. Pokiaľ je sekularizácia
spôsob, ktorým sa slabnutie bytia vníma ako kenosis (vyprázdnenie, zrieknutie
sa) Boha, v čom spočíva jadro dejín spásy, sekularizácia už nemôže
byť chápaná ako odklon od náboženstva, ale ako (paradoxne) naplnenie
náboženského poslania bytia. 6 V tejto súvislosti Halík upozorňuje, že Vattimo
vníma sekularizáciu ako kenosis Boha v zmysle transkripcie Kristovho
kríža. 7
4 Porov. SÖLLEOVÁ, D.: Fantazie a poslušnost. Úvahy o budoucí křesťanské etice. Prel. F.
Potměšil a F. Trusina. Praha: Kalich 2008, s. 23.
5 Porov. HALÍK, T.: Vzdáleným nablízku. Vášeň a trpělivost v setkání víry s nevírou.
Praha: Lidové noviny 2007, s. 14 – 15; tiež HALÍK, T.: Stromu zbývá naděje. Krize
jako šance. Praha: Lidové noviny 2009, s. 32 a n.; tiež HALÍK, T.: Vzýván i nevzýván.
Evropské přednášky k filosofii a sociologii dějin křesťanství. Praha: Lidové noviny 2004,
s. 102 – 109.
6 Porov. VATTIMO, G.: After Christianity. New York: Columbia University Press 2002, s.
24.
7 Porov. HALÍK, T.: Vzýván i nevzýván. Evropské přednášky k filosofii a sociologii dějin
křesťanství. Praha: Lidové noviny 2004, s. 117.
118