Theologos 2/2012 - Prešovská univerzita v Prešove

MARTIN VAŠEK
výrazom uvedeného vyslania rozumového tvora k cieľu večného života. 26
Zvlášť zložitou otázkou je v tejto súvislosti otázka zavrhnutia niektorých
ľudí. Tomáš poukazuje na slová Biblie a cirkevnú tradíciu, ktorá možnosť
zavrhnutia nevylučovala. Ako bolo uvedené, predurčenie je súčasťou
prozreteľnosti. K prozreteľnosti ale podľa anjelského učiteľa patrí dopustiť/
pripustiť určitý nedostatok vo veciach. Tak ako k nej patrí priviesť niektorých
k večnej spáse, patrí k nej i dopustiť nedosiahnutie tohto cieľa pre
určitú časť ľudstva. Zavrhnutie znamená vôľu dopustiť upadnutie do hriechu
a udeliť následný trest. Samotná vina ale pochádza z vôle toho, ktorý
je opustený a zbavený milosti. 27
Tento spôsob uvažovania bol vždy pre kresťanské myslenie príznačný.
Vyvolával však otázky a rozpaky u tých, ktorým sa zdalo byť nemožné
zosúladiť predurčenie a slobodnú vôľu. Taktiež veľkou ťažkosťou bolo
neuniverzálne udelenie milosti, ponechanie niektorých v biednej situácii
ľudského jedinca, poznačeného dedičných hriechom a vlastnými vinami.
Argumentácia kritikov bola zrejmá: ak by človek nebol milosti zbavený
a opustený Bohom, neupadol by do viny. Keďže milosť nie je ničím
podmienená, nič jej nepredchádza zo strany človeka a je výlučne v moci
Boha, zostáva otázkou, prečo nie je udelená všetkým. Ako je známe, rozpracovanie
tejto problematiky viedlo Augustína k skoncipovaniu zložitej
teórie predestinácie.
Podľa Tomáša Bohom predurčiť znamená vyvoliť a milovať niektorých
– chcieť ich dobro. Akvinský preto rozlišuje jednotlivé „etapy“ celého procesu
predestinácie: milovať človeka, vyvoliť ho spomedzi iných a predurčiť
k spáse. 28 Aká je ale príčina predurčenia? Akvinský jednoznačne odmieta
známu (už pelagiánmi obhajovanú) pozíciu, podľa ktorej zásluhy človeka
sú príčinou predurčenia. Jeho otázka znie inak. Pýta sa, či Boh predurčil,
že dá niekomu účinok predurčenia za nejaké zásluhy. 29
Pripomína stanovisko Origena, podľa ktorého účinok predurčenia je
niekomu vopred určený kvôli zásluhám získaným v predchádzajúcom
(minulom) živote. Podľa tejto koncepcie jestvovali duše v prvotnom stave
blaženosti a následkom previnenia boli spojené s telami; podľa stupňa
previnenia nadobúdajú rozličné stavy/stupne jestvovania. Voči tejto predstave
ostro vystúpil už Augustín a Tomáš v kritike pokračuje, pričom cituje
z Pavlovho Listu Rimanom 9. kapitolu. Božie vyvolenie a rozhodnutie
26 Sth I q. 23 a. 1 co.
27 Sth I q. 23 a. 3 ad 2 Sed culpa provenit ex libero arbitrio eius qui reprobatur et a gratia
deseritur.
28 Sth I q. 23 a. 4 co. Et sic patet quod dilectio praesupponitur electioni, secundum rationem;
et electio praedestinationi. Unde omnes praedestinati sunt electi et dilecti.
29 Sth I q. 23 a. 5 co. Et hoc est quaerere, utrum Deus praeordinaverit se daturum effectum
praedestinationis alicui, propter merita aliqua.
56