Theologos 2/2012 - Prešovská univerzita v Prešove

Jana Koprivňáková
od seba rozlíšiť, napr. na základe prostredia, v ktorom sa odohrávajú alebo
primárnych cieľov, alebo jednotlivých prostriedkov výchovy, stále sledujú
jedno spoločné učenie Krista, a teda nemôže medzi nimi dôjsť k disharmónii.
Spoločne sa podieľajú na utváraní a formovaní, či zdokonaľovaní
osobnosti práve touto svojou vnútornou jednotou. 22
Napriek tomu, že sme vyššie naznačili tendenciu zamerať sa len na určitú
oblasť kresťanskej výchovy, v žiadnom prípade nejde o redukciu jej
obsahu. Pre správne vytýčenie výchovných cieľov je potrebné poznať obsah
kresťanskej náuky. A práve pri tomto bode sa môžeme často stretnúť
s redukcionistickými tendenciami. E. Coreth hovorí o redukcionistickom
chápaní náboženstva cez:
1. racionalizmus: v chápaní náboženstva sa prejavuje tendenciou
vidieť podstatu náboženstva v racionálnom poznaní Boha. Nekladie
dôraz na osobnú lásku, uznanie a úctu k Bohu.
2. moralizmus: ktorý sústreďuje pozornosť v rámci náboženstva
na plnenie morálnych povinností v kontaktoch s inými ľuďmi.
Toto jednostranné chápanie podceňuje alebo odmieta rituálne uctievanie
Boha, modlitbu a obete.
3. iracionalizmus: hovorí o náboženstve ako o výsledku citového
prežívania vzťahu s Bohom a naopak. Podceňuje poznanie a dobrovoľnosť
v uctievaní Boha bez ohľadu na sprievodné city. 23
Obsahom kresťanskej výchovy sú tak jednotlivé zložky v oblasti kognitívnej,
afektívnej i psychicko-motorickej. Prameňmi obsahu kresťanského
výchovného systému (podľa VDK) sú: Sväté Písmo, Tradícia Cirkvi,
Liturgia a učenie Cirkvi. P. Procházka hovorí o štyroch teologických uhloch
pohľadu, ktoré majú byť do obsahu kresťanskej edukácie vsadené: 24
• historicko-teologické hľadisko: osvetľuje kresťanstvo a jeho činy
z pohľadu jeho historického vývinu meradlom počiatkov cirkvi
na základe tradície cirkvi
• systematicko-teologické hľadisko, ktoré skúma generické črty kresťanskej
zvesti vo vzťahu k črtám súčasnej cirkevnej praxe
• deskriptívno-teologické hľadisko: pomáha k naučeniu všeobecného,
dôkladného opísania kresťanských praktík a tradícií, tak, ako
je možné sa s nimi v súčasnom kultúrnom prostredí stretnúť
• strategické, prakticko-teologické hľadisko, ktoré ukazuje na žiaduce
normy a stratégie praxe vo svetle analýzy konkrétnej situácie.
22 Porov. BACZYŃSKI, A.: Kościól, wartości i media. Kraków : FALL, 2012. s. 132. ISBN
978-83-62275-42-7.
23 CORETH, E.: Co je člověk? Praha : Zvon, 1996, s. 187-190.
24 PROCHÁZKA, P.: Teologické princípy v cirkevnej edukácii. Banská Bystrica : UMB, 2002,
s. 111.
138